BRATISLAVA. Výkup pozemkov pod pripravovaný obchvat Bratislavy už štát stál 125 miliónov eur. Zostáva pritom ešte vyplatiť ďalších približne 200 miliónov eur. Na dnešnom odbornom seminári k obchvatu hlavného mesta to uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček.
Tieto finančné prostriedky sú podľa jeho slov finančne kryté, rezort financií počíta s ich vyplatením. "Pri majetkoprávnom vysporiadaní ide všetko v poriadku," konštatoval Stromček. V zásade podľa jeho slov nič nebráni tomu, aby sa projekt realizoval v plánovaných termínoch.
Viac ako tisíc miest
Na odbornom seminári sa zúčastnili aj predstavitelia konzorcia, ktoré v súťaži na výstavbu obchvatu zvíťazilo. Združenie firiem vedie spoločnosť Cintra. Konzorcium odhaduje, že počas výstavby obchvatu vytvorí viac ako 1000 pracovných miest. Cesta by sa mala stavať štyri roky a štyri mesiace. Následne počas prevádzky bude združenie firiem potrebovať približne 50 zamestnancov.
Konzorcium aj podľa svojich predchádzajúcich skúseností z podobných projektov odhaduje, že bude využívať 90 % pracovnej sily v rámci krajiny. Nechystá sa teda priniesť množstvo pracovníkov z iných krajín, prinesie svoje znalosti a manažment.
Kažimír ukázal čísla
K obchvatu Bratislavy zaujalo stanovisko aj ministerstvo financií, podľa ktorého by pri rovnakom začiatku výstavby obchvatu Bratislavy štátom aj súkromníkom prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) bola výhodnejšia prvá alternatíva.
V scenári, ktorý predpokladá možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však už vychádza výstavba a prevádzka projektu prostredníctvom PPP o 113 miliónov eur výhodnejšie. Oba varianty sú zároveň podľa rezortu financií výhodnejšie ako scenár, pri ktorom sa neurobí nič.
Ministerstvo financií by však rado videlo pri analýze obchvatu Bratislavy aj možnosti, ako hlavnému mestu pomôcť inak. "Boli by sme radi videli aj iné alternatívy," konštatoval na seminári Martin Filko z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Napríklad analýzu odvážnejších alternatív ako posilnenie koľajnicových radiál v meste či spoplatnenie vstupu do mesta.
SaS a KDH: Potrebuje mesto obchvat?
Aktuálny PPP projekt pritom zahŕňa iba južnú časť bratislavského obchvatu. Ministerstvo dopravy však podľa Stromčeka považuje za nutné dokončiť aj jeho severnú časť, ktorej súčasťou má byť i tunel popod Karpaty.
Táto časť obchvatu je podľa rezortu ďalším z kandidátov na PPP projekt. "Treba sa zaoberať touto stavbou, je to jeden z kandidátov na pokračovanie PPP projektov," uviedol Stromček.
K pripravovanému PPP projektu na obchvat Bratislavy však majú výhrady niektoré opozičné strany, napríklad KDH či SaS. Žiadajú, aby o projekte rozhodla až budúca vláda, ktorá vzíde z marcových volieb.
"Naša hlavná výhrada smeruje k tomu, že vládne autority vierohodným spôsobom doteraz nepreukázali, či hlavné mesto obchvat v navrhovanej podobe potrebuje," uviedli liberáli v dnešnom stanovisku.
Strana tvrdí, že pozorne počúva názory nezávislých odborníkov, podľa ktorých je Bratislava pre drvivú väčšinu prichádzajúcich vozidiel koncovou destináciou, takže obchvat využije v skutočnosti len malá časť z nich.
"Preto zápchy, ktorým hlavné mesto čelí zvlášť v dopravnej špičke, zostanú, prípadne sa presunú do iných lokalít mesta," dodal predseda SaS Richard Sulík.
Rovnako aj finančná analýza ministerstva financií podľa jeho slov ukazuje, že výhodnosť PPP projektu z hľadiska vynaložených nákladov štátu nie je taká významná, aby musela projekt v takejto podobe z časových dôvodov schváliť súčasná vláda.
