BRATISLAVA. Diaľničné PPP projekty podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša predstavujú pre štát systémové riziko v podobe vytvárania skrytého dlhu.
Vytvárajú totiž záväzky pre verejné financie do budúcnosti, ale negenerujú dostatočné príjmy na ich pokrytie. "Znamená to, že vytvárajú dlh. Podľa pravidiel Eurostatu je možné tento dlh nerátať do bilancie verejných financií," povedal v utorok Goliaš pre agentúru SITA v súvislosti s projektom výstavby a prevádzky obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 a priľahlej rýchlostnej cesty R7 formou PPP.
"Vzniká veľký morálny hazard a veľké riziko, že politikom sa zapáčia PPP projekty a budú ich chcieť realizovať, najmä diaľničné PPP projekty," uviedol Goliaš. Politici tak podľa neho môžu obísť pravidlá o fiškálnej zodpovednosti, napríklad dlhovú brzdu. Môžu sa snažiť čo najviac využívať tieto projekty len s tým, aby mohli investovať a nezvýšil sa účtovne verejný dlh.
"Vytvára sa akýsi skrytý dlh, pretože reálne záväzky štátu vznikajú a v budúcnosti tieto záväzky treba splatiť, ale účtovne sa nič nezmení. Považujem to za systémové riziko pri PPP projektoch a vlády by si na to mali dávať pozor," upozornil Goliaš. Úplne čistým riešením by podľa neho bolo, keby diaľničné PPP projekty boli zapísané do bilancie verejných financií, aby nevytvárali skrytý dlh.
Nevyrieši všetky problémy
Projekt D4 a R 7 pomôže doprave v hlavnom meste a okolí, ale nevyrieši všetky jej problémy. Myslí si to generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.
V prvom roku po sprevádzkovaní D4 a R7, teda o štyri roky, sa podľa neho osobná doprava v Bratislave odľahčí zhruba o 15 % a nákladná o 50 %.
"Intenzita dopravy na obchvate sa v prvom roku prevádzky bude pohybovať na úrovni 40 - 45 tisíc automobilov denne. Myslím si, že R7 by mala menší význam, keby sa postavila bez D4. Máme veľký prísun dopravy z juhu, ktorú by mala R7 odľahčiť," povedal Palčák pre agentúru SITA.
Expert považuje za nevyhnutné prijať opatrenia na zlepšenie verejnej osobnej dopravy v Bratislave. To však podľa neho nemôže nahradiť očakávané poslanie obchvatu.
"Benefity, ktoré sme vyrátali, jednoznačne ukázali ekonomický prínos projektu. Či úspora času, pohonných hmôt, bezpečnosť, či úspora prevádzkových nákladov používateľov vozidiel alebo správcov komunikácií, lebo odľahčené budú aj cesty nižšej kategórie," uviedol Palčák. Analýzy a ekonomické prepočty podľa neho ukázali, že projekt D4 a R7 je životaschopný, čo potvrdila aj výhodná vysúťažená cena.
"Je nespochybniteľné, že stavať zo štátneho rozpočtu je najlacnejší spôsob. Ak by štát povedal, že má prostriedky na to, aby vybudoval obchvat, určite by to bolo zaujímavé," myslí si Palčák. Peniaze štátu by podľa neho bolo potrebné skôr použiť na vybudovanie diaľnic a rýchlostných ciest inde na Slovensku, napríklad na východe R4.
"Forma PPP je doplnková, nemáme veľa príležitostí ju použiť vo výstavbe infraštruktúry. Najvyššie intenzity a ekonomické benefity z pohľadu PPP sú práve v Bratislave," dodal Palčák.
Extrémne krátky čas
Analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík tvrdí , že pri D4 a R7 získala forma PPP výhodu, lebo je pripravenejšia. "V tomto prípade sa ministerstvu dopravy podarilo urobiť skutočnú súťaž. Dostalo konkurenčné ponuky a minimálne víťazná ponuka je pravdepodobne to najlepšie, čo štát mohol očakávať pri realizácii formou PPP," povedal pre agentúru SITA Kovalčík.
"Neznamená to, že tradičným spôsobom by podmienky nemohli byť o niečo lepšie, ale veľmi pravdepodobne by neboli výrazne lepšie," uviedol.
Výhrady mal analytik k extrémne krátkemu času, ktorý dostala verejnosť na oboznámenie sa s novým posúdením podmienok projektu. "Ministerstvo dopravy sľubovalo, že výsledky zverejní v januári a bude dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s nimi. Reálne na to nechalo necelý týždeň, zverejnené sú síce správy, ale určite nie všetky údaje," upozornil Kovalčík.
Najviac neistoty podľa neho vyvoláva dopravný model vplyvu projektu v Bratislave. Nakoľko dokáže odľahčiť diaľnicu D1 a cestu od Dunajskej Lužnej a či nepriťaží ďalším komunikáciám v meste, ktoré sú už na hranici svojej kapacity. "Pokiaľ nový obchvat pritiahne viac individuálnej dopravy, vplyvy okrem pozitívnych môžu byť aj významne negatívne," uviedol.
Liberáli sú proti
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je zásadne proti tomu, aby projekt obchvatu Bratislavy za dve miliardy eur schválila súčasná vláda Roberta Fica. Vláda podľa liberálov doteraz vierohodne nepreukázala, či hlavné mesto obchvat v navrhovanej podobe potrebuje.
"Zápchy, ktorým hlavné mesto čelí zvlášť v dopravnej špičke, zostanú, prípadne sa presunú do iných lokalít mesta,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík s odvolaním sa na nezávislých odborníkov. Návrh na uzavretie koncesnej zmluvy pre projekt D4 a R7 má vláda schváliť v stredu.
Podobne finančná analýza ministerstva financií podľa liberálov ukazuje, že výhodnosť PPP projektu z hľadiska vynaložených nákladov štátu nie je taká významná, aby musela projekt v takejto podobe z časových dôvodov schváliť
súčasná vláda.
"Vyzývame preto vládu Roberta Fica, aby konečné rozhodnutie o obchvate hlavného mesta ponechala na vládu, ktorá vzíde z marcových volieb a s vysokou pravdepodobnosťou to bude vláda koaličná," uviedol tímlíder strany pre dopravu Miroslav Ivan.
Pripomenul neblahé skúsenosti, ako prvá Ficova vláda rozhodovala o PPP projektoch, keď ministerstvo dopravy riadil Ľubomír Vážny. "Výhodnosť vtedajších PPP projektov sa preukazovala pochybnými analýzami. Nemôžeme preto vylúčiť, že sa situácia dnes opakuje," dodal Sulík.
