BRATISLAVA. Na bratislavský domov dôchodcov sa pred niekoľkými týždňami obrátila 75-ročná žena. Pýtala sa na ubytovanie, stravu a ceny.
„Hovorila, že síce horšie chodí, ale inak je zdravá a vie sa o seba postarať. Nepotrebovala opatrovateľky, chcela však bývať medzi ľuďmi, sama si nakupovať, porozprávať sa,“ spomína Milada Dobrotková, vedúca zariadenia a zároveň šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.
Vysvetlila jej, že by ju mohli prijať, ale za ubytovanie by si zaplatila plnú sumu. A tá by sa, keďže dôchodkyňa opateru nepotrebuje a nedostala by dotáciu, vyšplhala aj na tisíc eur mesačne. Pani sa už neozvala.
Chýba im spoločnosť
Takýchto dôchodcov sú na Slovensku, ako vyplýva z nášho prieskumu, stovky. Prišli o partnera, deti majú roztratené po svete a hoci sú relatívne zdraví, nemajú ako tráviť čas a chýba im spoločnosť.
Niektorým stačí navštevovať kluby dôchodcov, ktoré sú hlavne vo väčších mestách, iní by dobrovoľne chceli ísť do domova dôchodcov. A tu nastáva problém.
Podľa aktuálnych pravidiel môže ísť do zariadenia pre seniorov len človek, ktorý má aspoň štvrtý stupeň odkázanosti. Tento stupeň určuje lekár. Štvrtý znamená, že o človeka sa treba šesť až osem hodín denne starať.
„Na prijatie do špecializovaného zariadenia alebo domova sociálnych služieb sú kritériá ešte prísnejšie, človek musí mať aspoň piaty stupeň odkázanosti,“ hovorí Martin Halás, riaditeľ Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.
Napriek tomu sa na domovy obracajú ľudia, ktorí by sa niekde chceli ubytovať. „Do štátnych domovov sa nedostanú, posudkový lekár by to zamietol. Aj bez toho sú preplnené a ľudia na miesta čakajú v poradovníkoch. Súkromné zariadenia by ich aj vzali, ale pre mnohých sú drahé,“ vraví Dobrotková.
Títo ľudia, keďže nie sú odkázaní na sociálnu službu, by nedostali dotáciu. A okolo tisíc eur mesačne by si platili v plnej výške.
