BRATISLAVA. Protimonopolný úrad (PMÚ) SR navrhol Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby zvážil fungovanie systému stravných lístkov, lebo ho považuje za neefektívny. Rozhodnutie vyplýva zo zistení úradu, že na trhu so stravnými lístkami vznikli dve kartelové dohody, týkali sa piatich podnikateľov.
Úrad 11. februára rozhodol o uložení pokuty 2,96 mil. eur podnikateľom, ktorí gastrolístky emitujú a distribuujú, avšak rozhodnutie ešte nie je právoplatné, účastníci môžu voči nemu podať rozklad. Informovali o tom zamestnankyňa úradu Lucia Kasenčáková, ktorá sa prípadom zaoberala, riaditeľ odboru kartelov PMÚ Peter Demčák a podpredseda PMÚ Radoslav Tóth.
Viaceré dohody
Ako uviedol Demčák, správne konanie začalo 16. februára tohto roku, pričom rozhodnutie vyplynulo z analýzy trhu, konkrétne 300 tendrov. Kasenčáková tvrdí, že na základe prvej kartelovej dohody, medzi rokmi 2009 až 2014, podnikatelia uplatňovali voči svojim klientom - zamestnávateľom z verejného a súkromného sektora, dohodu, že nebudú súťažiť o klientov konkurencie.
"Ako nástroj na uplatnenie tejto stratégie si rozdelili klientov na tri kategórie, a to na voľných klientov, vlastných klientov a klientov konkurencie," vysvetlila.
V prípade, že podnikatelia predsa len klienta konkurencie oslovili, tak mu dali ponuku, s ktorou nemohli uspieť. Druhá dohoda, ktorá trvala od roku 2011 do roku 2014 spočívala v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok, ktoré boli prijímané v obchodných reťazcoch. "Dohodli sa na tom, že obchodné reťazce budú prijímať maximálne päť kusov stravných lístkov od jedného eminenta pri jednom nákupe," dodala.
Zásadným prvkom prvej dohody je systém vyrovnanej kompenzácie strát, čiže dohody o nároku podnikateľa získať nového klienta konkurencie za vopred dohodnutých podmienok v prípade straty vlastného klienta. "Tým zabezpečili to, že na trhu mali v priebehu celého posudzovaného obdobia stabilné postavenie, nemenili sa medzi nimi trhové podiely, a teda cieľom bolo udržanie stabilných úrovní trhových podielov," konštatovala Kasenčáková.
Zbytočne zaťažujúci systém
Uplatňovaním kartelových dohôd sa podmienky na trhu zmenili tak, že neboli ovplyvňované hospodárskou súťažou, ale práve podmienkami kartelu.
„Pokiaľ ide o ten ďalší následok, tak to spôsobilo to, že na trhu sa uplatňovali vyššie provízie voči klientom, ako by k tomu došlo, keby žiadna kartelová dohoda nebola“ uviedla Kasenčáková. Zámerom kartelu bolo teda zvýšenie výnosnosti na províziách z obchodovania so stravnými lístkami.
"Hospodárska súťaž na tomto trhu úplne zlyhala, to znamená, že trh je kartelizovaný, alebo v tom období bol kartelizovaný a myslíme si, že tento trh je aj do budúcna veľmi náchylný na ďalšie kartely," povedal Tóth.
Ďalším dôvodom, prečo úrad oslovil ministerstvo práce, aby súčasný systém prehodnotil, je sociálny aspekt systému, lebo sa týka vysokého počtu zamestnancov, ktorí stravné lístky dostávajú. Súčasný systém podľa Tótha zbytočne zaťažuje ako zamestnancov, tak aj podnikateľov, čím sa stáva neefektívnym. Ďalším dôvodom je tiež postupné zavádzanie elektronických gastrolístkov.
"Obrátili sme sa listom na ministerstvo práce, ktoré má kompetenciu v tejto oblasti a navrhujeme, aby zvážilo možnosť zmeny formy tohto benefitu," dodal. Úrad podľa Tótha navrhuje priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením ako gastrolístky. Pokiaľ by ministerstvo tento návrh neprijalo, tak úrad odporúča zmeniť súčasný systém na dobrovoľný.
Pokles o stravovacie zariadenia?
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR je presvedčené, že zrušenie gastropoukážok by spôsobilo výrazný pokles záujmu o stravovacie zariadenia na Slovensku, čo by malo negatívny dosah aj na sociálnu oblasť a zamestnanosť.
MPSVR tiež zdôrazňuje, že poskytovanie stravných poukážok je len jednou z možností zamestnávateľa ako poskytnúť zamestnancom povinný príspevok na stravovanie. "Zamestnávateľ tak môže urobiť aj vo vlastnej jedálni alebo objednaním stravovacích služieb v zariadeniach, ktoré má v okolí," upozornil tlačový odbor rezortu práce.
"Považujeme za zaujímavé, že zrušenie princípu gastrolístkov doteraz navrhovali len niektoré opozičné strany, nikdy však nie samotní zamestnanci alebo ich zástupcovia," konštatovalo MPSVR.
Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie zakotvený v zákone, je podľa ministerstva zabezpečenie pravidelného stravovania zamestnancov, ktoré má významný vplyv na ich dobrý zdravotný stav. Nahradenie alebo zrušenie gastrolístkov by mohlo stravovanie ohroziť. Ak by zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek a vytratil by sa aj samotný prospešný obedový návyk, ktorý gastrolístky trvalo priniesli. Zároveň je to v rozpore s účelom príspevku, ktorý tým stráca akýkoľvek význam.
Samotní odborníci na výživu sú podľa rezortu práce presvedčení, že ľudia by s príspevkami nakladali rôznymi spôsobmi a obed by bol tou poslednou možnosťou, čím by sa u nich mohli prejaviť zdravotné ťažkosti a následná zvýšená práceneschopnosť.
Aj keby takýto finančný príspevok nepodliehal dani a odvodom, mohol by byť použitý na nákup akéhokoľvek tovaru, napríklad nepotravinového, na alkohol, cigarety a podobne. Práve poukážky majú zabezpečiť účelové využitie tohto daňovo a odvodovo zvýhodneného príspevku.
"Vďaka príspevku na stravovanie vie štát zabezpečiť aspoň čiastočnú kontrolu nad stravovaním zamestnancov a tým aj ich zdravotným stavom. Slúži zároveň ako prevencia pred ochoreniami, ktorých liečenie môže byť zároveň pre štát oveľa nákladnejšie," dodalo MPSVR SR.
