BRATISLAVA. Požičať si na bývanie je na Slovensku momentálne najvýhodnejšie v histórii. Úrokové sadzby sú nízke a ďalej padajú. Záujem Slovákov o hypotéky výrazne rastie.
Čoraz viac sa preto medzi ľuďmi šíria obavy a úvahy o nafukovaní hypotekárnej bubliny. Denník SME zozbieral názory analytikov. Prečítajte si, či nám niečo hrozí:
1. Zásah NBS
V súčasnosti je o požičiavanie si na bývanie veľký záujem a hypotéku od banky dostávajú vďaka nižším úrokom aj ľudia, ktorí by ju v minulosti nedostali.
Ako však pripomína analytik spoločnosti Fincentrum Peter Világi, banky si klientovu schopnosť splácať úver aj tak poriadne preverujú. „Banky musia skúmať bonitu klientov aj pre prípad nárastu úrokových sadzieb o dva percentuálne body,“ vysvetľuje. To znamená, že ak zistia, že pri navýšení úrokových sadzieb o dve percentá by nebol pri súčasnom plate schopní splácať hypotéku, nemôžu mu ju poskytnúť.
Ide o jedno z opatrení, ktoré komerčným bankám v rámci eliminovania rizík pri úverovaní odporučila Národná banka Slovenska (NBS).
Banky v zmysle týchto opatrení tiež znižujú podiel hypoték na 100 a 90 percent hodnoty založenej nehnuteľnosti.
2. Nárast úrokov by nemal byť zásadný
Súčasným znižovaním úrokových sadzieb reagujú banky na novelu zákona o úveroch, podľa ktorej si môže banka za predčasné refinancovanie úveru zaúčtovať pokutu vo výške maximálne jedného percenta z istiny úveru. Doteraz to bolo štyri až päť percent.
Keďže má byť od 21.marca refinancovanie hypotéky pred koncom fixácie výrazne lacnejšie, banky sa snažia nižšími úrokmi nalákať čo najviac nových klientov a udržať si čo najviac stávajúcich.
Podľa analytikov sú súčasné úroky pre banky nevýhodné. Po upokojení „refinančnej vlny“ ich opäť zvýšia. Nárast by ale nemal byť zásadný. „Vzrásť by mohli na úroveň o niečo vyššiu, ako bola na začiatku roka,“ myslí si analytik portálu Financnahitparada.sk Pavel Škriniar.
Na začiatku roka boli pritom sadzby hypoték pre bežného klienta pri trojročnom fixe približne 2,1 percenta a pri päťročnom 2,5 percenta. Po novom by to teda mohlo byť na úrovni 2,6 a 3 percentá.
Samozrejme, nikto dnes nevie určiť, na akej úrovni budú úroky o tri či päť rokov. Zatiaľ ale nič nenasvedčuje tomu, že by mali v budúcnosti zásadne rásť. „Je to ale biznis a aj také niečo sa môže stať. Každý s tým musí rátať,“ dodáva Škriniar.
3. Ekonomike sa darí
Nastavenie úrokových sadzieb zo strany komerčných bánk závisí aj od hodnotenia úverovej spoľahlivosti klienta a od jeho rizikového profilu.
„Ten sa bude v súčasnosti taktiež vyvíjať pozitívne, a to vďaka klesajúcej nezamestnanosti a rastúcim mzdám, čo robí klientov bonitnejšími a spoľahlivejšími pri splácaní pôžičiek. Z toho vyplýva, že ani rizikový profil klientov by nemal tlačiť na rast úrokových sadzieb,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
4. Úroky podobné zahraničiu
Ako pripomína analytik portálu Financnykompas.sk Maroš Ovčarik, súčasná úroveň úrokových sadzieb na Slovensku nie je v porovnaní so zahraničím ničím výnimočná.
„Už nie sme krajinou s najvyššími úrokovými sadzbami ako tomu bolo ešte pred dvoma či troma rokmi. Teraz sme sa výrazne priblížili k priemeru menovej únie, takže naše úroky sú podľa mňa na štandardných európskych úrovniach,“ myslí si Ovčarik.
Rovnako pripomína, že slovenský bankový sektor je v dobrej kondícii a nepredpokladá preto, že by sa súčasné znižovanie úrokov bankám vymklo z rúk.
5. ECB by musela zmeniť politiku
Aby k zásadnému nárastu úrokových sadzieb došlo, musela by nastať výrazná zmena v politike Európskej centrálnej banky (ECB) . „ECB by musela zvýšiť sadzby a prestať s kvantitatívnym uvoľňovaním,“ uvádza Ovčarik. Zatiaľ ale nič nenasvedčuje tomu, že by k tomu malo dôjsť.
„Európski centrálni bankári budú udržiavať hlavnú úrokovú sadzbu v eurozóne na súčasnej nízkej úrovni minimálne do polovice roka 2017 a svoju menovú politiku bude ECB ďalej uvoľňovať. Snaží sa tým podporiť ekonomický rast prostredníctvom väčšieho poskytovania pôžičiek a zároveň bojuje proti veľmi nízkej inflácii,“ dodala Glasová
6. Zodpovední dlžníci
Štatistiky Národnej banky Slovenska naznačujú, že so splácaním hypotéky má problém menej Slovákov. Kým v decembri 2014 bol celkový objem zlyhaných úverov na bývanie v objeme 107,4 milióna eur, v decembri minulého roka to bolo 92,3 milióna eur.
