BRATISLAVA, BRUSEL. Výsledky vo vzdelávaní sa na Slovenku zhoršili. Aj takto zhodnotila Európska komisia (EK) Slovensko vo svojej najnovšej správe. Brusel sa na školstvo zameriava každoročne.
Okrem školstva sa komisia pozrela na vývoj zamestnanosti, stav podnikateľského prostredia či výber daní. Pozrite sa, aké vysvedčenie dostalo Slovensko.
1. Vzdelávanie
Výsledky vzdelávania sú podľa EK neuspokojivé a v medzinárodnom porovnaní sú veľké rozdiely. EK poukazuje na štúdiu OECD ešte z roku 2012, ktorá sa týkala programu medzinárodného hodnotenia žiakov. Podľa nej na Slovensku rastie počet žiakov, ktorí dosahujú slabé výsledky nielen vo všetkých skúmaných oblastiach, ale zhoršenie vidí aj vo všetkých druhoch škôl.
Zhoršujúce sa výsledky žiakov však nie sú to jediné, čo Slovensku Brusel vyčíta. Hovorí aj o nízkej atraktivite učiteľského povolania. „Tá neprospieva zlepšovaniu kvality výučby,“ napísala EK vo svojej správe.
Komisia to tvrdí napriek tomu, že v poslednom čase došlo k zvyšovaniu učiteľských platov a ďalšie zvýšenie o štyri percentá sa plánuje tento rok. Komisia tiež upozorňuje, že zvýšenie sa nemá týkať len učiteľov, ale aj zamestnancov verejného sektora.
Vysvetľuje, že nízke platy zostávajú jedným z dôvodov, prečo je učiteľské povolanie pre talentovaných mladých ľudí neatraktívnou kariérnou voľbou.
Na nízku atraktivitu učiteľského povolania ukázal aj štrajk učiteľov, ktorý prebieha už niekoľko týždňov. Tí vo svojich požiadavkách žiadali zvýšenie rozpočtu rezortu na tento rok o 400 miliónov eur. Tvrdili, že peniaze by mohli pomôcť vyrovnať rozdiely vo vybraných školách.
Okrem toho žiadali aj o zvýšenie svojich platov o 140 eur v tomto roku. Na budúci rok by ich platy mali vzrásť o ďalších 90 eur.
„Najvýraznejšie zaostávame v platoch učiteľov, hlavne začínajúcich. Atraktivita povolania je nízka vo veľkých mestách, kde sú vyššie životné náklady, ale vyššie sú aj príjmy v iných povolaniach,“ povedal šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Problémy sú aj vo vzdelávaní učiteľov.
Slovensko podľa EK nedostatočne využíva hospodársky potenciál. Vlani však zaviedlo systém duálneho odborného vzdelávania. V praxi ide o prepojenie teórie s praxou.
Brusel uvádza, že na školský rok 2016/2017 pristúpilo k novinke takmer 300 zamestnávateľov, pričom dostupných je 2763 učňovských miest.
„Problémom je však zjavne nedostatočný záujem zo strany mladých ľudí. Tento problém sa má riešiť prostredníctvom kampane informujúcej o prínosoch uvedeného systému, ktorá je plánovaná na rok 2016,“ napísal v správe Brusel.
Úrad vlády odkázal denník SME s otázkami na ministerstvo školstva. To sa však do uzávierky SME nevyjadrilo.
2. Trh práce
EK sa pozrela aj na trh práce. Konštatovala, že sa síce zlepšuje, no nepremietol sa do výrazného zníženia dlhodobej nezamestnanosti.
Celková miera nezamestnanosti v januári dosiahla 10,39 percenta, pričom úrady práce evidovali vyše 72-tisíc ľudí, ktorí sú nezamestnaní viac ako štyri roky. Od nástupu súčasnej vlády Roberta Fica zo Smeru ide v tejto skupine o nárast o takmer 17-tisíc ľudí.
Kým v marci 2012 bolo bez zamestnania viac ako štyri roky 13,6 percenta evidovaných nezamestnaných, na konci januára 2016 to už bolo 22 percent.
„Vysoká a pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť predstavuje politickú výzvu, ktorá má vplyv najmä na nízkokvalifikovaných pracovníkov a mladých ľudí, pričom pretrvávajú rozsiahle regionálne rozdiely,“ píše v správe EK.
Slovensko má problém aj s nezamestnanými mladými ľuďmi. Vlani v novembri sa minister práce Ján Richter zo Smeru pochválil, že počet nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov sa mu podarilo znížiť. Počas uplynulých štyroch rokov totiž rezort pripravil viaceré projekty hradené zväčša z eurofondov, ktoré mali pomôcť zamestnať mladých.
„Podarilo sa nám zabezpečiť 13-tisíc pracovných miest a hlavný úspech vidím v tom, že 86 percent mladých ľudí po ukončení projektu ostalo naďalej v trvalom zamestnaní u tých zamestnávateľov, ktorí predtým poberali istú motiváciu prostredníctvom tohto projektu,“ povedal v novembri Richter.
Nezamestnanosť na Slovensku by mala podľa EK naďalej klesať. V roku 2017 by mala prelomiť magickú hranicu desiatich percent a mala by klesnúť na 9,3 percenta.
3. Stred a východ Slovenska trpia
V získavaní priamych zahraničných investícií sa darí najlepšie okoliu Bratislavy. Na opačnom póle ostávajú stredné a východné Slovensko, kam sa podľa EK nedarí prilákať ani domáce investície.
Dôvodom je problematická fyzická infraštruktúra. „Fragmentovaná sieť cestných komunikácií škodí investíciám najmä v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne a zvyšuje regionálne hospodárske rozdiely,“ píše EK.
Doteraz nie je dokončená diaľnica medzi Bratislavou a Košicami a nemusí ju dokončiť ani vláda, ktorá vzíde z marcových volieb. Na jej dokončenie treba začať stavať ešte dva úseky.
Problémom na východe Slovenska sú aj obchvaty obcí, cez ktoré prechádzajú napríklad kamióny. Tie pri prejazde musia často znižovať rýchlosť, pričom ohrozujú zdravie a bezpečnosť miestnych obyvateľov.
Najviac štvoprúdoviek je v okolí Bratislavy. Do roku 2020 štát cez PPP projekt postaví obchvat Bratislavy s priľahlou rýchlostnou cestou R7 smerom na Dunajskú Stredu. Okrem stavby ju však konzorcium okolo španielskej spoločnosti Cintra bude aj prevádzkovať a udržiavať. Ročne za to štát zaplatí približne 1,9 miliardy eur.
4. Administratívna záťaž a štátne tendre
Na Slovensku je stále vysoká administratívna záťaž, čo škodí podnikateľskému prostrediu. Na to, aby verejná správa bola efektívna a účinná, chýba podľa Bruselu strategické plánovanie a problémy sú aj v riadení ľudských zdrojov. Nedostatočne sa využívajú elektronické riešenia.
Problémom v podnikaní sú aj zložité administratívne postupy, ktoré podľa EK môžu odrádzať investorov.
„Náklady podnikov na dodržiavanie daňových právnych predpisov sa však znížili a prijímajú sa opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a podporu podnikania,“ uvádza EK.
Komisii sa čiastočne pozdáva aj posun vo verejnom obstarávaní, hoci aj v tejto oblasti sú nedostatky.
„Hospodárska súťaž je naďalej obmedzená vzhľadom na časté využívanie mimoriadnych postupov bez výzvy na predloženie ponuky alebo tendrov, ktorých technické špecifikácie sú šité na mieru konkrétnemu uchádzačovi,“ hodnotí EK.
Podľa Bruselu spoločnými prvkami systému sú nedostatočné zameranie na kvalitu a časté využívanie kritérií, pri ktorých je dôležitá „len cena“.
