BRATISLAVA. Tisícky vyhodených čašníkov, zatvorené reštaurácie a chorľaví ľudia, ktorí nie sú schopní pracovať.
Aj takéto katastrofické scenáre sa už roky objavujú po tom, čo niekto spomenie, že by sa stravné lístky mohli zrušiť a nahradiť peniazmi.
Podobné slová zaznievajú aj dnes, keď zrušenie gastrolístkov odporúča aj Protimonopolný úrad.
Po rok trvajúcom vyšetrovaní zistil, že päť firiem, ktoré u nás poskytujú stravné lístky, uzavreli kartel.
Dohodli sa, že si navzájom nebudú preberať zákazníkov a že obchody nebudú brať viac ako päť stravných lístkov naraz.
Zrejme preto, aby sa ľudia stravovali skôr v reštauráciách, od ktorých si za výmenu lístkov pýtajú vyššie provízie. Hrozí im za to skoro trojmiliónová pokuta, no chcú sa odvolať.
Za kartel zaplatí päť firiem so stravnými lístkami miliónovú pokutu Čítajte Ministerstvo práce týmto zisteniam neprikladá až takú váhu a lístky sa zrušiť nechystá. Tvrdí, že ak sa lístky firmám nepáčia, majú aj inú možnosť – stravovať ľudí vo vlastnej jedálni.
Pre malé firmy je to nepredstaviteľné, preto musia na biznis firiem s gastrolístkami pristúpiť.
Okrem toho štát vraví, že odporúčania Protimonopolného úradu prichádzajú v zvláštnom čase a zasahujú do predvolebnej kampane.
Prečo je okolo stravných lístkov stále toľko ruchu? Denník SME zozbieral niekoľko dôvodov.
1. Povinné, nie dobrovoľné
V Zákonníku práce je už skoro 20 rokov zakotvené, že firmy musia prispievať na stravu svojich zamestnancov.
Musia zabezpečiť, aby dostali aspoň jedno teplé jedlo buď vo firemnej jedálni alebo v reštauráciách, ktoré sú v okolí.
Keďže vlastnú jedáleň majú iba väčšie spoločnosti, ostatné dávajú zamestnancom stravné lístky.
Musia preto uzavrieť zmluvu s firmou, ktorá lístky vydáva a pristúpiť na jej podmienky. K najväčším patrí Doxx, Edenred Slovakia, Le Cheque Dejeuner a Vaša Slovensko.
„Gastrofirmy majú zaručené státisíce klientov. Môžu udržiavať vysoké sadzby za používanie gastrolístkov, navyše s malou obavou z konkurencie,“ hovorí Radovan Ďurana z INESS.
Podľa údajov Finstatu sa ročné zisky lístkových spoločností počítajú v miliónoch eur.
2. Nejasné poplatky
Firmy, ktoré gastrolístky poskytujú, si za ne províziu pýtajú dvakrát. Ako to funguje?
Zamestnávateľ nakúpi stravné lístky a zaplatí províziu, ktorá je zo zákona v maximálnej výške tri percentá.
