BRATISLAVA. V prípade porušenia pravidiel býva spravidla sankciou pokuta. Túto skutočnosť prijíma väčšina Slovákov a viac ako polovica ľudí si myslí, že ak je pokuta primeraná, má význam.
Pokiaľ ale majú sami určiť, aká má byť zodpovedajúca výška sankcie, sú v porovnaní s realitou veľmi mierni. Hriešnikov by potrestali maximálne pár eurami.
Realita býva iná
Vyše 50 % opýtaných by napríklad cestovanie načierno trestalo najviac desiatimi eurami. Podobne benevolentní by boli trebárs pri oneskorených platbách za telefón, energie či zlé parkovanie. Zistil to prieskum agentúry STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit.
Prakticky pre takmer každú životnú situáciu existujú pravidlá, ktoré by sa mali dodržiavať. Tak to ale funguje len v teoretickej rovine, pričom realita býva často iná. Nejakú pokutu či pokuty zaplatil za posledné dva roky každý druhý Slovák, pričom v priemere takto prišiel o 34 eur.
"Pokuta je reakcia spoločnosti na prejavy správania, ktoré porušujú normy. Má prinútiť človeka, aby sa takto prestal správať a aby to hlavne už neopakoval. Dôležité je k tomu dodať, že dobre nastavená sankcia má byť primeraná a spravodlivá," hovorí psychológ Karol Kleinmann.
Väčšina Slovákov si podobne myslí, že primeraná pokuta má význam. Pokiaľ ide o oblasť financií (nezaplatená splátka úveru alebo hypotéky), dobre nastavenú sankciu považujú za opodstatnenú až dve tretiny respondentov.
V prípade pokút za cestovanie načierno sa k tomuto názoru hlási dokonca 84 % ľudí. Pokuta pritom na mnohých pôsobí preventívne. Prieskum totiž ukázal, že osem z desiatich ľudí si "vďaka" predošlej pokute dáva pozor, aby ju nemuseli platiť znova.
"Výrazná väčšina Slovákov sa plateniu pokuty síce nebráni, zároveň je ale presvedčená, že vopred malo prísť nejaké varovanie".
Tlmočí názor väčšiny respondentov, ktorí by svoje prvé pochybenie radi vyriešili bezplatnou upomienkou, analytik HomeCreditu Michal Kozub. Napríklad v prípade prvého prehrešku pri platení účtov za elektrinu alebo plyn by to považovalo za férové deväť z desiatich respondentov. Ľudia sú totiž omylní.
Niektoré finančné spoločnosti už vychádzajú v ústrety tým 91 % ľudí, ktorí by podľa prieskumu aj v tejto oblasti privítali prvú upomienku zdarma.
Nemyslia na výchovný účinok
Ak by sa Slováci mali zamyslieť nad tým, ako výšku pokút nastaviť, držali by sa poriadne pri zemi. "Ľudia pravdepodobne berú do úvahy skôr to, koľko by boli sami ochotní za prehrešok zaplatiť, než skutočnosť, aby to malo aj výchovný účinok," myslí si Kozub.
Napríklad v prípade oneskorenej úhrady účtov za energie by previnilca trestali priemerne pokutou 5 eur, za neskorú úhradu účtu za telefón by žiadali 3 eurá. Najmiernejší by boli k hriešnikom v prípade oneskoreného vrátenia kníh a DVD, kde by v priemere pýtali 2 eurá.
Zo všetkých hodnotených oblastí by boli Slováci najprísnejší na čiernych pasažierov a zle parkujúcich šoférov. Ľuďom bez lístka a neporiadnym vodičom by respondenti v priemere naparili rovnakú pokutu - 10 eur.
