Film Stávka na neistotu, ktorý získal tento rok Oscara za najlepší adaptovaný scenár podáva obraz niekoľkých finančníkov, ktorí stavili na nimi predpovedaný krach hypotekárneho trhu, a zarobili na tom obrovské peniaze. Nie je celý koncept tzv. finančných derivátov, ktorý im také niečo umožnil, vlastne nemorálny?
"Derivátne inštrumenty - opcie, swapy či forwardove operácie - nie je možné takto kategoricky odsúdiť, rizikový profil každého účastníka trhu je veľmi rozdielny. Ja som bol prvým, kto na francúzskej burze pripravil „fixed-for-floating“ swap za desať miliárd frankov na desaťročné obdobie. Objednala si ho jedna z veľkých inštitúcií vlastnených štátom, ktorá potrebovala zabezpečiť svoje riziko. Vzhľadom na svoje portfólium totiž nemohli brať zodpovednosť za situáciu, pri ktorej by sa trh pohol proti nim. Vtedy som robil pre Goldman Sachs a len za prvé dve hodiny sme mali na tomto kontrakte zisk 2,5 miliónov dolárov. Išlo o ideálny prípad zmluvy, pri ktorej boli obe strany spokojné. Takých situácií je veľa, lebo potreby ľudí sú rôzne, preto nakoniec na trh vôbec idú, že niekto má viac orechov a iný ich nemá vôbec. Ak si chcete kúpiť chladničku, musí mať pre vás väčšiu hodnotu, ako peniaze, ktoré za ňu dáte. Nie je pravda, že je pri každej transakcii niekoho len oberú o peniaze."
Ibaže finančníci, o ktorých je film, nekupovali chladničku, ale kalkulovali s prasknutím realitnej bubliny, následkom ktorej milióny ľudí, ktorí podpísali nevýhodné hypotekárne zmluvy, prišli o strechu nad hlavou.
"To, čo spomínate by som nazval problémom komplexity. Klientom sa zbytočne preťahuje hmla cez oči. Bankári sú majstri vo vymýšľaní inštrumentov, ktorých cieľom nie je pomôcť tomu človeku, ale zastrieť zisky, ktoré banky majú. Úlohou analytikov je nahliadnuť pod povrch, zistiť, ako funguje a prečo bol daný inštrument vytvorený. A máte pravdu, často môže byť hlavným motívom zisk jednej strany."
Film končí varovaním, že toxické finančné deriváty sa opäť predávajú hoci pod iným názvom.
"Núti vás niekto ich kúpiť? Koľko ste ich kúpila za ostatný mesiac?"
Nebolo by potom lepšie takéto špekulatívne obchody obmedziť? Nemal by sa aj štát snažiť ich regulovať?
"Poviem len jedno slovo: sloboda. Musíte nechať ľudom slobodu rozhodovania. Regulácia má svoju rolu, ale väčšiu má vzdelanosť a pochopenie, že sloboda nesie zodpovednosť. Keď šmejdi predávajú starším ľuďom riad za desaťnásobok ich ceny, je to veľmi ťažké, na druhej strany by ľudia mali vedieť niečo také rozpoznať. Vždy platí zásada caveat emptor - kupujúci, daj si pozor na to, čo kupuješ. Bohužiaľ, pozorujeme, že veľa ľudí nie je bdelých a sú ochotní pri obchode urobiť úplnú hlúposť."
Film Stávka na neistotu však naznačuje, že ani samotní experti na Wall Street vlastne nemusia vždy vedieť, čo robia a aké to bude mať globálne dôsledky.
"Je pravda, že vedenia niektorých bánk nerozumeli riziku, ktoré bolo v obsiahnuté v derivátoch. Netušili, že sedia na sude s prachom, keďže pre nich boli tieto produkty relatívne novou vecou.
