BRATISLAVA. Medzi výsledkami parlamentných volieb na Slovensku a mierou nezamestnanosti v regiónoch je spojitosť. V rozhovore pre Tablet.TV to skonštatoval riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
V regiónoch, kde je vyššia nezamestnanosť, ako je slovenský priemer, získala totiž silnú podporu strana Mariana Kotlebu, Ľudová strana Naše Slovensko.
Rožňava či Poltár
V okresoch, kde bola nižšia miera nezamestnanosti, zbierali hlasy strany SaS, OĽaNO, SNS. Banskobystrický župan získaval hlasy v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, a to v Rožňave, Poltári, či v Kežmarku. Medzi výsledkami volieb a nezamestnanosťou je podľa Páleníka spojitosť.
"Veľká časť voličov je frustrovaná tým, že za posledných päť, či desať rokov sa z hľadiska ich zamestnanosti toho veľa nezmenilo," skonštatoval Páleník.
Podľa jeho slov v okresoch Rimavská Sobota, či Revúca môže nezamestnanosť dosiahnuť aj 50 %, ak sa očistia štatistiky od ľudí s trvalým pobytom v týchto okresoch, ktorí pracujú napríklad v Bratislave.
"Človek je z takéhoto regiónu, nemá šancu na nájdenie si práce. Je frustrovaný. Politik, ktorý štyri roky jeho situáciu nezlepšil, ho len ťažko presvedčí, že teraz to už bude lepšie," zhodnotil výsledok volieb Páleník.
Kotlebova strana mala silnú podporu v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde je županom. Podľa Páleníka pritom s nezamestnanosťou Kotleba v kraji neurobil od začiatku svojho pôsobenia nič.
"Neviem, že by Banskobystrický samosprávny kraj urobil niečo s podporou zamestnanosti. Skôr tam boli korupčné a rôzne iné kauzy a fašistické akcie. Z pohľadu zamestnanosti za posledné dva roky, alebo rok a pol, ako boli župné voľby, tak tu Kotleba neurobil nič pozitívne. Skôr je otázka, nakoľko sú jeho spoluputníci v jednotlivých okresoch aktívni a burcujú nenávisť," myslí si Páleník.
Inde bodovali liberáli
Naopak, v regiónoch s nižšou nezamestnanosťou bodovali liberáli. Strana SaS vo svojom volebnom programe navrhuje upraviť odvodový systém, ale aj Zákonník práce. Aj tu možno hľadať súvislosti prečo strana uspela.
"Ak sa pozrieme na tie regióny, kde nie je vysoká nezamestnanosť, tak tam relatívne veľa ľudí pracuje. Z toho vyplýva, že veľa ľudí vie, čo je to daň a čo sú to odvody, lebo to vidia na svojej výplatnej páske. Takže je to cieľová skupina, ktorá počúva na túto terminológiu," vysvetľuje Páleník.
Horšia situácia je podľa neho však v zaostalejších okresoch s vysokou nezamestnanosťou. "Ak zoberieme vidiecke regióny tých najzaostalejších okresov, tak tam drvivá väčšina ľudí de facto nevie, čo je to daň. Jedinú daň, ktorú platia, je daň z nehnuteľnosti alebo daň z pridanej hodnoty a odvody a priame dane v svojom živote nepoznajú. Negatívum je aj to, že tie dane pre nich nehrajú rolu, aj keď sa znížia, tak to daný región nepodporí," dodal Páleník.
