BRATISLAVA. Kauza odpisovania dlhov stavebnej firmy Váhostav z portfólia oligarchu Juraja Širokého sa tesne po voľbách posunula.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry v pondelok vzniesol obvinenie voči trom osobám z prostredia manažmentu akciovej spoločnosti. Polícia ich obvinila pre podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa.
"Svojím konaním mohli spôsobiť škodu najmenej vo výške takmer 7 miliónov eur," napísala polícia vo svojom stanovisku.
Ak sa dokáže vina, obvineným hrozí väzenie od troch do osem rokov.
O ďalších detailoch polícia hovoriť nechce. Bližšie informácie chce poskytnúť v najbližších dňoch.
Koho polícia obvinila?
Podobne reagoval aj samotný Váhostav. Jeho hovorca Tomáš Halán reagoval, že firma zatiaľ nedostala žiadne stanovisko od Národnej kriminálnej agentúry, preto dnes nie je možné povedať, či ide o členov bývalého alebo súčasného manažmentu.
"Váhostav bude naďalej súčinný pri vyšetrovaní a je naďalej pripravený poskytnúť všetky informácie, ktoré si vyšetrovatelia vyžiadajú," povedal Halán.
Je však pravdepodobné, že polícia obvinila ľudí z bývalého manažmentu firmy. Bývalým šéfom Váhostavu bol Ján Kato. Medzi obvinenými by mohol byť aj on.
"Neviem o tom nič. Ďakujem," reagoval pre SME bývalý generálny riaditeľ Ján Kato.
Okrem spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa polícia začala trestné stíhanie z celkovo piatich rôznych trestných činov. Na základe toho polícia vlani jar urobila vo Váhostavu raziu, ale aj vypočula viaceré osoby.
Medzi nimi bola nielen rodina Širokých, teda Juraj Široký starší, ktorý je podpredsedom predstavenstva Váhostavu, ale aj jeho syn Juraj. Ten je momentálne predsedom predstavenstva Váhostavu.
Vlani v decembri hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová povedala, že vyšetrovateľ vypočul viac ako 20 svedkov a urobil ďalšie úkony na zistenie skutkového stavu veci.
Vtedy skonštatovala, že polícia požiadala o právnu pomoc aj viaceré krajiny. Polícia požiadala vlani o pomoc kolegov z Kostariky, Nového Zélandu či Cypru, čo sú krajiny, kde sídlia schránkové firmy a biele kone v pozadí Váhostavu.
Aj premiér Robert Fico videl ešte na jar minulého roka za konaním Váhostavu podvod. Vtedy povedal, že polícii bude pomáhať.
Škrtanie dlhov
Stavebný gigant začal škrtať dlhy na jeseň roku 2014. Vtedy oznámil, že vstupuje do reštrukturalizácie. Podnik navrhol odpísanie dlhov ešte na jeseň 2014, keď mu hrozilo vyhlásenie bankrotu za nezaplatenú 50-tisícovú faktúru.
Kauzou sa však odpisovanie dlhov stalo až vlani na jar. Vtedy firma zverejnila, že z každých 10 eur dlhu zaplatí veriteľom asi len dve eurá. Z dlhov za 106 miliónov eur by podľa tohto modelu veritelia dostali iba 16 miliónov.
Váhostav zoškrtal svoje záväzky, týkajúce sa najmä živnostníkov a menších veriteľov. Naproti tomu banky vychádzali z reštrukturalizačného návrhu oveľa lepšie. Mala sa im vrátiť väčšina peňazí, ktoré Váhostavu požičali.
Po viacerých protestoch malí veritelia nakoniec dostanú vyššiu sumu. V piatich ročných splátkach dostanú zhruba 19 percent.
Podľa narýchlo prijatého zákona môžu veritelia po piatich rokoch vymáhať aj zvyšok svojich pohľadávok, ale s neistým výsledkom.
Aby na peniaze nemuseli čakať roky, Fico presadil aj výkup pohľadávok štátnou Slovenskou reštrukturalizačnou. Tá vykupuje za 50 percent hodnoty pohľadávky voči Váhostavu, no veritelia môžu dostať najviac 200-tisíc eur.
Táto hranica bola zvolená, aby výkup nebol spochybňovaný ako nedovolená štátna pomoc. Napriek tomu už Európska komisia rieši, či je pomoc Váhostavu v súlade s europravidlami. V prípade však nenastali žiadne zmeny.
Pre Váhostav Fico menil pravidlá Čítajte
