KOŠICE. Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní z roku 2013 týkajúca sa rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je protiústavná. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd SR.
Novelu, ktorú presadil vládny Smer-SD, napadla skupina 32 opozičných poslancov. Namietali pritom právomoc ministerstva rozšíriť záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v danom odvetví, a to bez súhlasu zamestnávateľov, ktorých sa to týka.
Argumentovali, že rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa napadnutých ustanovení dôjde k zásahu do práva vlastniť majetok a disponovať ním, ako aj obmedzeniu práva na podnikanie. Stane sa tak podľa nich bez garancie, že tieto základné práva nebudú obmedzené nad rámec ústavných limitov a bude zachovaná rovnováha medzi záujmom verejným a súkromným.
"Povýšenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, obsahom ktorej sú záväzky zmluvných strán, výnosom ústredného orgánu štátnej správy zverejneného v zbierke zákonov SR na všeobecne záväzný právny akt pre iné ako touto zmluvou zaviazané subjekty prekračuje rámec ústavne akceptovateľnej normotvorby," uviedla v zdôvodnení predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
"Kombinácia zvolenia právnej formy všeobecne záväzného podzákonného právneho predpisu ako nástroja na rozšírenie - extenziu platnosti dvojstrannej - viacstrannej zmluvy aj na iné ako zmluvné subjekty, navyše ustanovenie fakultatívnosti tejto extenzie v paragrafe sedem odsek 1, 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní, o uplatnení ktorej rozhodne ústredný orgán štátnej správy podľa vlastnej úvahy, sú podľa názoru ÚS nezlučiteľné s princípom právneho štátu," dodala.
Výhrady voči novele mal v roku 2013 aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič, parlament však jeho veto prelomil.
Vďaka novele o rozšírovaní kolektívnych zmlúv, musia podmienky, ktoré si dohodnú odborári so zamestnávateľskými zväzmi, prijať aj firmy, ktoré vo zväzoch nie sú. A teda o nových podmienkach nerokovali ani s nimi nemusia súhlasiť. Napríklad, odborári sa so zamestnávateľskými zväzmi dohodnú na navýšení platov o päť percent napríklad v strojárskom priemysle. To znamená, že takmer všetky priemyselné firmy s viac ako 20 zamestnancami budú musieť zvýšiť mzdu o päť percent.
Odborári chcú hľadať riešenia, ako pokračovať v trende zvyšovania miezd
BRATISLAVA. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné aj pre Konfederáciu odborových zväzov (KOZ) SR, ktorá ho musí rešpektovať, aj keď s ním nemusí súhlasiť. Takto reagovala konfederácia na dnešné rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorým vyhlásil za protiústavné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
"KOZ SR bude hľadať riešenia, ako pokračovať v trende zvyšovania miezd a životnej úrovne zamestnancov. Ďalší krok však bude na Národnej rade SR, ktorá predmetnú novelu zákona prijala," tlmočila stanovisko hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
KOZ poukazuje aj na príslušný článok Ústavy SR, ktorý upravuje postup, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi ústavou a zákonom je nesúlad.
"Príslušný zákon, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť. Orgán, ktorý tento právny predpis vydal, je povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu, uviesť ho do súladu s ústavou. Ak tak neurobí, taký predpis, jeho časť alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia," píše v stanovisku.
Ústavný súd SR dnes rozhodol, že novela zákona o kolektívnom vyjednávaní z roku 2013 týkajúca sa rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je protiústavná. Novelu, ktorú presadil vládny Smer-SD, napadla skupina 32 opozičných poslancov.
Namietali pritom právomoc ministerstva rozšíriť záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v danom odvetví, a to bez súhlasu zamestnávateľov, ktorých sa to týka. Argumentovali, že rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa napadnutých ustanovení dôjde k zásahu do práva vlastniť majetok a disponovať ním, ako aj obmedzeniu práva na podnikanie.
Stane sa tak podľa nich bez garancie, že tieto základné práva nebudú obmedzené nad rámec ústavných limitov a bude zachovaná rovnováha medzi záujmom verejným a súkromným. Výhrady voči novele mal v roku 2013 aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič, parlament však jeho veto prelomil.
