BRATISLAVA. Budovanie nových rýchlostných ciest naprieč celým Slovenskom. To si dala za cieľ nová vládna štvorica na čele so Smerom. Zaviazali sa na to aj v programových prioritách.
Ich cieľom bude budovanie rýchlostných ciest na východe, na juhu Slovensko aj na Orave.
Štvorkoalícia chce stavať rýchlostnú cestu R2 v smere od Zvolena do Košíc, rýchlostnú cestu R3, ktorá je na Orave, rýchlostnú cestu R4 pretínajúca východ Slovenska v smere od Poľska do Maďarska, ako aj rýchlostnú cestu R7, ktorá ide juhom Slovenska.
Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti z čias prvej vlády Roberta Fica Juraj Čermák hovorí, že Slovensko dnes nemá dostatok peňazí na to, aby postavilo diaľnicu D3 v smere od Žiliny v smere na Poľsko a zároveň aj rýchlostnú cestu R3 na Orave.
"Ak postavíte diaľnicu D3, rýchlostná cesta R3 je skoro nezmyselná. Obe cesty sú veľmi blízko seba a dopravné prúdy sa dajú stiahnuť na diaľnicu D3," vraví Čermák.
Aj preto podľa neho nová vládna zostava bude musieť prehodnocovať a stanovovať priority, čo by sa malo stavať skôr a čo neskôr. Dnes štátu chýba približne 700 miliónov eur na dobudovanie diaľnice D1 medzi Košicami a Bratislavou.
Odkiaľ môžu vziať peniaze
Ďalšou úlohou, pred ktorú sa vláda bude musieť postaviť, sú peniaze. O nich hovoril nielen Inštitút pre dopravu a hospodárstvo, ale aj ministerstvo dopravy. To pod vedením Jána Počiatka zo Smeru na jeseň skonštatovalo, že iba na dostavbu prioritných úsekov cestnej siete potrebuje štát do roku 2022 vyše 6 miliárd eur.
Odkiaľ však na to zoberú strany peniaze? Dve strany z novej vládnej štvorky to nekomentovali.
"Vzhľadom na to, že prebiehajú rokovania o zostavení vlády, dovoľte, aby sme sa k špecifickým otázkam nateraz nevyjadrili," vyhlásila hovorkyňa strany SNS Zuzana Kohútková. Rovnaké stanovisko denníku SME poskytla aj strana Sieť. Zvyšné strany vládnej koalície na otázky denníka SME neodpovedali.
Nová vládna koalícia však veľa možností nemá. Eurofondy, ktoré nové Slovensko dostáva na výstavbu diaľnic, už vyčerpalo. Ak bude nová vláda chcieť použiť tieto peniaze, bude musieť zobrať peniaze z iných priorít. Do hry teda môžu vstúpiť napríklad PPP projekty, teda projekty verejno-súkromného partnerstva.
Doteraz jediná autostráda na Slovensku cez súkromné peniaze je časť rýchlostnej cesty R1 pri Nitre.
Druhým mal byť diaľničný obchvat Bratislavy a časť rýchlostnej cesty R7 od Bratislavy v smere na Dunajskú Stredu. Počiatkov rezort však zmluvu dodnes s víťazom firmy Cintra nepodpísal.
Ďalšou možnosťou, odkiaľ štát môže peniaze vziať na výstavbu diaľnic, sú peniaze z druhého piliera. Do hry pritom môžu spadať aj diaľničné dlhopisy.
Ako vyriešiť železnicu
Nová vláda sa pritom rozhodla riešiť aj IC vlaky. Do programových priorít si SNS na čele s Andrejom Dankom presadila, že ich zrušenie štátnou Železničnou spoločnosťou Slovensko (ZSSK) sa bude prehodnocovať.
"Zrušenie štátnych IC vlakov bolo bolestivé, ale nemá význam otvárať staré rany," myslí si šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková.
Z jej pohľadu ide o ďalší ďalší dôkaz toho, ako štát každú chvíľu mení pravidlá pre podnikanie na tomto trhu - raz v prospech konkurencie, potom naopak.
Vysvetlila, že podnikanie na tomto trhu si vyžaduje dlhodobú prípravu, získanie mnohých licencií a osvedčení a veľké investície do obstarania vlakov.
Štátne IC vlaky boli od roku 2012, kedy ich štát prestal dotovať, vždy v strate. Za minulý rok majú skončiť so sumou mínus 1,2 milióna eur.
Rovnako ako pri diaľniciach, ani v tomto prípade, však politické strany situáciu komentovať nechceli. Odvolali sa na prebiehajúce rokovania.
