KARLSRUHE. Nemecký ústavný súd v Karlsruhe sa zaoberá žalobou elektrárenských koncernov E.ON, RWE a Vattenfall na spolkovú vládu za jej náhle rozhodnutie z roku 2011, podľa ktorého sa v roku 2022 skončí v krajine výroba elektrickej energie v jadrových blokoch. Informuje o tom nemecká spravodajská televízna stanica N24.
Rozhodnutie spolkovej vlády, ktoré prišlo po katastrofe jadrovej elektrárne vo Fukušime pred piatimi rokmi, označili koncerny v žalobe za vyvlastnenie. Ak im dá ústavný súd za pravdu, potom budú mať právo žiadať od berlínskej vlády viacmiliardové odškodné. To im napokon prisľúbila aj spolková vláda, ale slovo nedodržala.
Spolková ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová, ktorá na konaní zastupuje vládu, na súde uviedla, že rozhodnutie o odstavení jadrových blokov spočívalo na politickom konsenze vládnych strán, ktoré boli pri moci v roku 2001, že Nemecko skončí s výrobou elektriny v jadrových blokoch. Termín však nebol stanovený. Nadväzne na politickú dohodu prijal v roku 2002 spolkový parlament zákon, ktorý zámer konkretizoval.
Právny splnomocnenec koncernu E.ON Rupert Scholz nesúhlasil s ministerkou a uviedol, že energetické koncerny s politickou dohodou vládnych strán v roku 2001 súhlasili len za určitých podmienok. Náhlym rozhodnutím pred piatimi rokmi však prišli o všetky svoje práva. Po katastrofe Fukušimy vláda bez dohody s koncernami skrátila termíny využívania blokov, ktoré mali vyrábať elektrinu podstatne dlhšie. Z pohľadu firiem je urýchlené odstavovanie blokov zásadne iné rozhodnutie, než sa dohodlo na začiatku minulého desaťročia.
Scholz uviedol, že keby išlo o také krátke využívanie jadrových blokov, ktoré sa stanovilo pred piatimi rokmi, energetické koncerny by v roku 2001 nesúhlasili s politickou dohodou. Preto sa rozhodnutím spolkovej vlády v roku 2011 náhle zmeniť energetickú politiku cítia vyvlastnené.
Koncerny teraz súčasne rokujú so spolkovou vládou o rozdelení obrovských nákladov, ktoré sú spojené s odstavením 17 jadrových blokov, ich likvidáciou a uskladnením vyhoreného jadrového paliva. Experti predpokladajú, že táto operácia bude stáť najmenej 48,8 miliardy eur.
Za podiel na týchto výdavkoch žiada spolková vláda od koncernov, aby stiahli všetky žaloby. Rozhodnutie ústavného súdu možno očakávať až po mnohých mesiacoch. Niektorí experti predpokladajú, že skôr, ako bude známe jeho rozhodnutie, môže dôjsť k mimosúdnej dohode sporných strán.
