BRATISLAVA. Dve firmy pracovali pre Váhostav. Jedna za svoju robotu prácu peniaze dostala, druhá nie. Traja manažéri Váhostavu, ktorých polícia v pondelok obvinila, si podľa polície vyberali, komu faktúru za prácu preplatia a komu nie.
Takýto postup kladie polícia za vinu trom bývalým manažérom spoločnosti. Uprednostnením jedných dodávateľov na úkor iných mali spôsobiť škodu minimálne sedem miliónov eur. Upozornil na to portál Aktuality.sk.
Podľa hovorkyne Špeciálnej prokuratúry Jany Tökölyovej si vyberali, ktorým dodávateľom zaplatia celú faktúru, namiesto toho, aby voľné peniaze pomerne rozdelili a z faktúr od všetkých dodávateľov zaplatili aspoň časť.
O menách stále mlčia
Polícia, ako aj prokuratúra, však o menách stále mlčí. Medzi obvinenými však podľa portálu má byť jej bývalý generálny riaditeľ Ján Kato, ako aj Martin B. a Oľga K.
Podľa obchodného registra bol kedysi členom predstavenstva Váhostavu istý Martin Buňák. Iniciály mena Oľga K. obchodný register nepozná.
"Neviem o tom nič. Ďakujem," reagoval pre SME v pondelok bývalý generálny riaditeľ Ján Kato.
Okrem spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa polícia začala trestné stíhanie z celkovo piatich rôznych trestných činov. Na základe toho polícia vlani jar urobila vo Váhostavu raziu, ale aj vypočula viaceré osoby.
Medzi nimi bola nielen rodina Širokých, teda Juraj Široký starší, ktorý je podpredsedom predstavenstva Váhostavu, ale aj jeho syn Juraj. Ten je momentálne predsedom predstavenstva Váhostavu.
Aj premiér Robert Fico videl ešte na jar minulého roka za konaním Váhostavu podvod. Vtedy povedal, že polícii bude pomáhať.
Odkupovanie pohľadávok
Hoci o problémoch Váhostavu sa vedelo dlho, o škrtnutie svojich dlhov požiadal až na jeseň 2014. Vtedy oznámil, že vstupuje do reštrukturalizácie.
Podnik navrhol odpísanie dlhov, keď mu hrozilo vyhlásenie bankrotu za nezaplatenú 50-tisícovú faktúru voči menšej žilinskej stavebnej firme Energy Pro.
Kauzou sa však odpisovanie dlhov stalo minulý rok na jar. Firma vtedy zverejnila, že z každých 10 eur dlhu zaplatí veriteľom asi len dve eurá. Z dlhov za 106 miliónov eur by podľa tohto modelu veritelia dostali iba 16 miliónov.
Váhostav zoškrtal svoje záväzky, týkajúce sa najmä živnostníkov a menších veriteľov. Naproti tomu banky vychádzali z reštrukturalizačného návrhu oveľa lepšie. Mala sa im vrátiť väčšina peňazí, ktoré Váhostavu požičali.
Po viacerých protestoch malí veritelia nakoniec dostanú vyššiu sumu. V piatich ročných splátkach dostanú zhruba 19 percent. Podľa narýchlo prijatého zákona môžu veritelia po piatich rokoch vymáhať aj zvyšok svojich pohľadávok, ale s neistým výsledkom.
Konateľ Slovenskej reštrukturalizačnej, ktorú štát na to zriadil, Peter Miššík SME povedal, že k 11. marcu prišlo 369 žiadostí, pričom k 18. marcu sa uzavrelo 323 zmlúv o postúpení pohľadávok.
"Celková zaplatená odplata predstavovala približne 10,2 milióna eur a nominálna hodnota odkúpených pohľadávok predstavuje 21,7 milióna eur," dodal Miššík.
