PONNNERI. India je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík, ale tiež krajinou s obrovskými sociálnymi rozdielmi, v ktorej aj v 21. storočí prekvitá tzv. novodobé otroctvo, konštatuje agentúra Reuters.
Keď polícia minulý týždeň podnikla raziu v tehelni na okraji mesta Ponneri a oslobodila 564 ľudí, ktorí tam pracovali v žalostných podmienkach, priniesla im namiesto úľavy skôr zmätok. Väčšina z nich si totiž v tehelni odpracovávala dlhy.
Bola to jedna z najväčších operácií proti nelegálne vykorisťovaným robotníkom. Odhalila však len malú časť z mizérie, ktorú prežívajú ľudia zamestnaní v rozmáhajúcom sa indickom stavebnom priemysle.
Bojovník proti vykorisťovaniu
"Rozsah problému je obrovský," tvrdí Čandan Kumar, zakladateľ kampane "Krvavé tehly", ktorý už dva roky bojuje proti vykorisťovaniu v stavebníctve.
V mnohých tehelniach dochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv, ale vláda nemá zdroje alebo kapacity, aby kontrolovala pracovné a životné podmienky robotníkov, ktoré skôr pripomínajú novodobé otroctvo.
Podľa tzv. svetového indexu otroctva, ktorý zostavuje austrálska charitatívna organizácia Walk Free Foundation, je práve India domovom takmer polovice z 36 miliónov novodobých otrokov.
Mnohí Indovia sa nechajú oklamať a zlákať na prácu na farme, v manufaktúrach, malých obchodoch či reštauráciách v rámci ručenia za pôžičky na záchranu rodiny.
Tento druh vykorisťovania je zvlášť rozšírený v stavebnom sektore, najmä v neregulovaných odvetviach ako sú výroba tehál a kameňolomy.
Stavebníctvo je pritom jedným z najdôležitejších sektorov indickej ekonomiky, poskytuje približne 35 miliónov pracovných miest a podieľa sa 8 % na hrubom domácom produkte (HDP) Indie.
Robotníci z vidieka
Neexistujú oficiálne údaje o počte ľudí, ktorí aj dnes ručne vyrábajú tehly po celej Indii. Podľa odhadu Centra pre vedu a výskum je ich zhruba 10 miliónov.
Zachránení robotníci z Ponneri opísali, ako sa tam dostali. Väčšina z nich pochádza z vidieka. Takzvaní agenti im ponúkli pôžičku za šesťmesačnú pracovnú zmluvu. Potom predali ich dlh ďalšiemu "agentovi", ktorý ich dopravil do tehelne.
Agenti si v dedinách vytypovali rodiny, ktoré mali očividne veľké problémy a neostávalo im nič iné, len prijať ich podmienky.
V tehelniach pracujú celé rodiny často aj s deťmi 10 hodín denne, spávajú natlačení v malých miestnostiach bez prístupu k vode či toaletám. Každá rodina musí denne vyrobiť minimálne 2000 tehál, ak "normu" nesplní, odpíšu jej menšiu splátku z pôžičky.
Nevšímavosť úradov, nedostatočné zákony, a teda beztrestnosť agentov aj majiteľov tehelní, komplikuje snahu ľudskoprávnych aktivistov o prerušenie tohto bludného kruhu vykorisťovania.
