BRATISLAVA. Nízka finančná gramotnosť v kombinácii s chybami v regulácii vystavujú státisíce ľudí, vrátane klientov nebankových spoločností, riziku zadlžovania sa za neprimeraných podmienok.
Podľa zistení mimovládnej neziskovej organizácie INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) väčšina dospelej populácie nevníma rozdiely medzi korektnými a nekorektnými poskytovateľmi úverov.
Ľudia zároveň ani nedokážu rozpoznať mimoriadne drahú ponuku úveru, čo môže mať podľa INEKO zásadný negatívny vplyv na kvalitu ich života.
Sú nebankovky zlé?
V slovenskej verejnosti prevláda podľa štúdie inštitútu negatívne povedomie o fungovaní nebankových spoločností.
Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus vykonaného pre účely analýzy až 90 % ľudí ich vníma negatívne.
Ale 40 % pripúšťa, že bez nebankoviek by si časť ľudí požičiavala s ešte horšími podmienkami, napr. od úžerníkov.
V reakcii na nespokojnosť ľudí kladú politici dôraz podľa štúdie na tvrdú reguláciu, vrátane určovania úrokových stropov a zavádzanie licencií pre nebankovky.
Ako však ďalej uviedol inštitút, politici zanedbávajú pritom mäkšie, často oveľa účinnejšie formy regulácie, ako napríklad menovanie spoločností s nekorektnými praktikami alebo zrozumiteľné informovanie spotrebiteľov o kľúčových parametroch úveru v návrhu zmluvy.
Úplne mimo záujmu štátu je prevencia vo vzdelávaní s cieľom zvýšiť finančnú gramotnosť obyvateľstva.
Čím ďalej tým viac
Zadlženosť slovenských domácností rýchlo rastie. Kým pred 17 rokmi mali od bánk požičanú iba necelú jednu miliardu eur, aktuálne to je už bezmála 25 mld. eur.
Od nebankových poskytovateľov je to ďalších vyše 1,2 mld. eur úverov. Zadlženosť obyvateľstva SR ku koncu roku 2015 tak dosiahla podľa INEKO rekordných vyše 33 % HDP, stále je však polovičná v porovnaní s priemerom EÚ.
INEKO odporúča, aby sa korektne informovalo o cene. Mala by sa zrušiť chybne počítaná odplata a ako ukazovateľ ceny úveru by sa mala používať iba ročná percentuálna miera nákladov (RPMN).
V zmluvách by sa mali povinne uvádzať najdôležitejšie údaje o úvere ako požičiavaná suma, obdobie, RPMN, celkové preplatenie i zmluvné sankcie.
Posilniť by sa malo aj vedenie k finančnej gramotnosti na základných i stredných školách. Zmeny zákonov by sa mali podľa inštitútu vždy konzultovať s dotknutými subjektmi, aby sa minimalizovali negatívne dopady na poskytovateľov úverov i spotrebiteľov.
Mal by sa zefektívňovať dohľad nad podnikaním nebankoviek, vrátane realizácie mystery shoppingov, s cieľom odhaľovať a následne eliminovať nekalé praktiky.
