BRATISLAVA. Ženy musia na Slovensku tento rok pracovať takmer o tri mesiace dlhšie, aby zarobili rovnakú mzdu ako muži za rok 2015.
Rozdiel v hodinovom zárobku vlani predstavoval 17,8 % v prospech mužov a mesačne si našli na svojich výplatných páskach o 22,3 % viac.
"Ženy dodnes museli pracovať, aby zarobili rovnakú mzdu ako muži. Je podstatný rozdiel medzi nepodnikateľskou a podnikateľskou sférou. Kým v nepodnikateľskej sfére je ten rodový mzdový rozdiel 8,7 %, v podnikateľskej sfére je na úrovni 20 %. Tie rozdiely sú markantné najmä pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch," uviedla riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Pietruchová.
Rozdiely sa zmenšujú
Ako upozornila, za posledných 10 rokov sa rodový mzdový rozdiel výrazne znížil. V rokoch 2005 a 2006 sa pohyboval v prípade mesačnej mzdy na úrovni okolo 26 až 27 %. Súvisí to podľa nej aj s tým, že od roku 2007 je v Zákonníku práce zakotvená povinnosť rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty.
"V mladom veku, po skončení školy, keď začínajú mladí ľudia s kariérou, ten rozdiel takmer neexistuje. Začína sa vytvárať medzi 25 a 35 rokmi, teda vtedy, keď ženy odchádzajú na materskú dovolenku, keď si zakladajú rodiny a sú viazané starostlivosťou o deti," zdôvodnila Pietruchová.
Poukázala na to, že v súkromnej sfére pracuje podstatne viac mužov (58 %), zatiaľ čo vo verejnej sfére až 71 % zamestnancov tvoria ženy.
"Veľmi markantný je rozdiel hlavne v podnikateľskej sfére, kde vidíme, že vo veku okolo 35 rokov muži zarábajú nepomerne viac ako ženy v rovnakom veku a ten rozdiel sa už takmer nikdy nepodarí vyrovnať. Znevýhodnenie, ktoré ženy zažijú so založením rodiny, sa tiahne s nimi celou kariérou," dodala.
V Bratislave je problém najväčší
Odborníčka na rodovú rovnosť zároveň zdôraznila, že na Slovensku má vysokú školu viac žien ako mužov, napriek tomu muži s vysokou školou zarobia v podnikateľskom prostredí viac ako 11 eur za hodinu a ženy len 8 eur.
Mimo podnikania je tento rozdiel o niečo nižší. Najväčší rozdiel v zárobkoch je v Bratislavskom kraji. "Čím vyšší zárobok, vzdelanie, pozícia, tým väčší rodový mzdový rozdiel," zhrnula Pietruchová.
Ekonomická nerovnosť zakladá podľa riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny Sylvie Porubänovej nerovnosť v iných oblastiach.
"Ťažko môžeme hovoriť o špecifických témach a snahách dosahovať rodovú rovnosť na Slovensku, pokiaľ nie je systémovým spôsobom dôstojne vyriešený tento problém," domnieva sa.
Pietruchová pripomenula, že štát sa usiluje o zosúlaďovanie rodinného a pracovného života aj formou projektov platených z eurofondov.
Konkrétne ide o podporu flexibilných foriem práce či starostlivosti o deti. Možnosť čerpať materskú dovolenku využilo vlani 1000 otcov, pričom rok predtým ich bolo o polovicu menej.
