BRATISLAVA. Dosluhujúci podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD) si je vedomý, že najväčším zdrojom korekcií a nepreplatených výdavkov z Európskej komisie pri eurofondoch na Slovensku sú najmä nedostatky vo verejnom obstarávaní. Išlo najmä o skracovanie lehôt či diskriminačné podmienky.
"Na uvedené chybné postupy vláda SR reagovala okamžitými opatreniami, napríklad Elektronický kontraktačný systém, ale aj koncepčnými, ktoré sa prejavia až v novom období," uviedol Vážny.
Vážny vo funkcii končí, Smer-SD na post podpredsedu vlády pre investície nominoval predsedu predošlej Národnej rady SR Petra Pellegriniho. Ten by už mal mať posilnené kompetencie pri riadení, kontrole a využívaní eurofondov.
Chýba nám kontrola
Európska komisia v nedávnej správe o Slovensku v časti o eurofondoch napríklad konštatovala, že SR čelí dlhodobým problémom v oblasti finančného hospodárenia a kontroly.
Implementácia eurofondov v roku 2015 napriek pozastaveniu platieb v roku 2014 a po ich odblokovaní koncom vlaňajška síce výrazne vzrástla, ale podľa komisie stále chýba komplexné posúdenie účinnosti financovaných opatrení z hľadiska cieľov príslušných programov.
So zámerom vyhnúť sa podobným chybám pri eurofondoch v programovom období 2014 - 2020 vláda v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) podľa vicepremiéra pripravili nový zákon o verejnom obstarávaní. Ten nadobudne účinnosť 18. apríla tohto roka.
"Zároveň nový systém riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 - 2020 počíta so zvýšenou kontrolou a dohľadom ÚVO nad procesmi verejného obstarávania. Treba však povedať, že problémy v procese verejného obstarávania sú charakteristické aj pre iné členské štáty EÚ," vyhlásil Vážny.
Ďalšie kolo sa už rozbehlo
Predložené žiadosti prijímateľov o platbu v novom období eurofondov dosiahli objem 357 mil. eur a v informačnom systéme sú registrované žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo výške 3,561 mld. eur.
"Nábeh nového programového obdobia je úspešný," tvrdí Vážny. "Navyše, realizujú sa druhé fázy projektov (rozdelených do dvoch programových období 2007 - 2013 a 2014 - 2020). Môžeme konštatovať, že hodnota fyzického čerpania je o dvesto miliónov eur vyššia," poznamenal.
Európska komisia má výhrady aj k pomeru objemu finančných prostriedkov tzv. národných (veľkých) projektov k peniazom na dopytovo-orientované projekty.
Tento pomer je podľa komisie príliš vysoký v prospech národných projektov. Tento problém sa týka najmä operačných programov Výskum a inovácie a ľudské zdroje.
"Riadiace orgány týchto dvoch operačných programov momentálne vedú rokovania s Európskou komisiou, pričom vysvetľujú dôvody, ktoré viedli k potrebe implementovať v SR takýto objem a rozsah, resp. charakter národných projektov," uviedol Vážny.
Vždy na poslednú chvíľu
Eurofondy v období 2007 - 2013 sa dočerpávali na poslednú chvíľu do konca oprávneného obdobia k 31. decembru 2015 a v súčasnosti sa platby na ukončené projekty ešte doúčtovávajú.
"Aby sa situácia neopakovala, kladieme dôraz na rýchle a vysoké kontrahovanie, o čom svedčí aj množstvo vypísaných výziev a vyzvaní so značnými alokáciami. Za kontrahovaním bude plynule nasledovať čerpanie," tvrdí Vážny.
Čím skôr sa podľa neho zakontrahujú zdroje Európskej únie, tým skôr sa podarí zrealizovať projekty a čerpať alokované zdroje.
"Zásadný rozdiel je v tom, že oproti starému obdobiu vieme, čo chceme v jednotlivých operačných programoch financovať," uzavrel podpredseda vlády pre investície.
