BRATISLAVA. Čína preinvestuje v tomto roku v Česku približne 3,5 miliardy eur. To je viac ako krajina pôvodne plánovala, ale menej ako utráca v niektorých iných krajinách západnej Európy. Investíciu oznámil počas svojej návštevy v Prahe čínsky prezident Si Ťin-pching. S prezidentom Milošom Zemanom podpísal 30 obchodných dohôd.
Na Európskom trhu sa doteraz presadila najmä spoločnosť CEFC (China Energy Company Limited). Očakáva sa, že ona a ďalšie čínske firmy budú utrácať najmä v bankovníctve, energetike a v ťažkom priemysle. Doteraz v Čechách aj na Slovensku CEFC skupovala len podiely vo firmách. Podľa českých Hospodárskych novín je firma akýmsi predvojom a v súčasnosti za sebou do Európy ťahá ďalšie čínske firmy, ktoré by mali investície rozvíjať a vytvárať aj nové pracovné miesta.
Práve Prahu si údajne za bránu do strednej Európy Číňania vybrali po nedávnych politických zmenách v Poľsko a Česku.
Rozhovor: Číňania investujú v Európe miliardy eur. Prečo nie u nás? Čítajte Smerujú aj na Slovensko
Podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža má Čína veľké kapitálové zásoby a ak by sa niektorá z jej firiem rozhodla investovať na Slovensku, našej ekonomike by to pomohlo. Ako by to pozdvihlo náš hrubý domáci produkt, však v súčasnosti nie je možné povedať.
„Záležalo by to od toho, aká firma by prišla a s akým zámerom,“ hovorí Baláž s tým, že Slovensko je príliš malé na to, aby sme tu mali výrazne rozvinuté viac ako dve odvetvia. Dá sa preto očakávať, že Číňania by zrejme zainvestovali najmä do priemyslu, ktorý je u nich na vysokej úrovni.
V spojitosti s čínskymi firmami sa hovorí čoraz viac aj o bezpečnostnom riziku. Podľa sinológa Ondreja Klimeša z Czech Academy of Sciences sú všetky veľké čínske firmy buď priamo či nepriamo vlastnené štátom, alebo sú s ním nejako personálne prepojené.
Čína pritom podľa Klimeša otvorene prehlasuje, že demokracia je jej nepriateľom. Prečo teda skupuje v Európe viaceré podniky? "Jedným z jej záujmov je dosiahnuť, aby východoeurópske krajiny bránili ich záujmy v EÚ, napríklad pri hlasovaní o zbrojnom embargu či uznaní Číny ako trhovej ekonomike či pri rezolúcií o porušovaní občianskych práv," objasňuje Klimeš.
