FRANKFURT NAD MOHANOM. Nemecká spolková banka (DBB), centrálna banka krajiny, tento rok po druhý raz urobila analýzu rozdelenia bohatstva v Európe.
Informoval o tom nemecký spravodajský televízny kanál N24. Štúdia ukazuje presne, kto patrí k víťazom, kto k porazeným a prečo.
Bohatstvo je rozdelené nerovnomerne
Banka vydala prvú takúto štúdiu pred troma rokmi. Vzťahovala sa len na rozdelenie bohatstva rodín v Nemecku. Rozhorčenie v krajine uprostred krízy v eurozóne bolo veľké. Ľudia poukazovali na to, že aj z nemeckých financií sa dávali dokopy miliardy eur na záchranu Grécka.
Analýza odhalila, že Nemci nie sú v Európe najbohatší a bohatstvo je rozdelené veľmi nerovnomerne.
Teraz je už hotová druhá analýza, celoeurópska. Väčšina krajín však ešte nedala k dispozícii všetky potrebné údaje. Aj tak sa ukazuje, že sa situácia za tri roky podstatnejšie nezmenila. Výsledky medzi Nemeckom a Talianskom sú si veľmi blízke.
Bohatšia a chudobnejšia polovica
Kríza zanechala svoje stopy na výške kont v južnej Európe. Zostatkové hodnoty sa na kontách v porovnaní s minulosťou výrazne priblížili. Hodnota majetku vzrástla za tri roky o 3 %.
Údaje pochádzajú z obdobia od apríla do konca novembra 2014. Na otázky odpovedalo 4461 domácnosti, v ktorých žilo 9256 ľudí nad 16 rokov. Po odrátaní dlhov im zostalo priemerne 214.500 eur. Za posledné tri roky sa ich hmotná situácia zlepšila o 10 %.
Dôležitejším ukazovateľom je takzvaný medián. Nemecké domácnosti, ktorých je približne 40 miliónov, rozdeľuje na bohatšiu a chudobnejšiu polovicu. Úroveň mediánu je 60.400 eur na priemernú domácnosť. Jeho úroveň sa za tri roky zvýšila o 18 %. V Taliansku sa čistá priemerná hodnota majetku znížila o 16 % na 218.000 eur. Medián klesol o 19 % na 138.000 eur.
Nereagujú na zmeny peňažnej politiky
Analýza však neobsahuje všetky relevantné údaje o hmotnom zabezpečení domácností. Nie sú v ňom započítané napríklad nároky na sociálne zabezpečenie zo zákona, ktorého hodnota je v Nemecku vysoká, či financovanie vzdelávania na základných, stredných a vysokých školách zo štátnych zdrojov.
Ekonómovia spolkovej banky uviedli, že Nemci takmer nereagujú napríklad na extrémne zmeny peňažnej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), ani na pokles jej hlavnej úrokovej sadzby, či na to, že úvery v komerčných bankách sú teraz mimoriadne lacné.
Ťažia z rastu cien nehnuteľností
Bohatí ľudia ťažia z prudkého rastu cien nehnuteľností. V Nemecku vlastní akcie 10 % domácností, pred piatimi rokmi ich bolo o jedno percento viac. Peniaze vo fondoch má teraz 13 % domácností, predtým ich bolo o 4 % viac. Na vkladných knižkách drží úspory 75 % respondentov, prípadne ich majú na účtoch bytového sporenia, hoci práve tieto formy sporenia sú pri nízkych úrokoch mimoriadne nevýhodné.
Analýza sa zaoberá aj majetkovými pomermi 2139 bohatých domácností, ktoré uviedli údaje o svojich majetkových pomeroch aj pred troma rokmi. Polovica z nich obýva vlastný dom, ale medzi rokmi 2010 až 2014 vzrástla hodnota ich majetku o 35.000 eur. Zarábajú na nájomnom.
Majetkové rozdiely medzi západným a východným Nemeckom zostávajú veľké. V západnej časti spolkovej republiky je čistá priemerná hodnota majetku 246.000 eur, na východe len 96.100 eur.
Kompletná štúdia o hmotných pomeroch v Európe by sa mala objaviť na verejnosti v druhej polovici tohto roka.
