PEKING/LONDÝN. Čínske peniaze sa valia do čohokoľvek od nehnuteľností na bývanie po výrobcov priemyselných hnojív. Všetko nasvedčuje tomu, že tento trend sa ešte zrýchli. Svetové a štátne inštitúcie, predovšetkým vlády v západných krajinách, ale na taký prílev peňazí nie sú pripravené, napísali v komentári ekonomické noviny Financial Times.
Čínske investície do zahraničných fúzií a akvizícií dosiahli len v tomto roku v prepočte 106 miliárd dolárov (približne 95 miliárd eur), čo je skoro toľko, ako úhrnná suma 109 miliárd dolárov za celý predchádzajúci rok. Jediná čínska spoločnosť Anbang Insurance ponúkla tento mesiac 20 miliárd dolárov za dva americké hotelové reťazce Starwood Hotels a Strategic Hotels & Resorts.
Individuálni čínski kupci realít sú v súčasnosti najväčšou skupinou zahraničných investorov do realít vo väčšine západných anglicky hovoriacich miest.
Aj na Slovensku
Čínske firmy investujú aj na Slovensku. Čínska CEFC (China Energy Company Limited) už vlastní menšinový podiel v bankovom holdingu J&T Finance Group, pod ktorý spadá napríklad Poštová banka. Podiel by však chceli Číňania navýšiť až na 50 percent. Podľa niektorých médií chce firma v strednej Európe vytvoriť bankový holding a pokrývať bohatých, ale aj bežných klientov.
Rokovanie so spoločnosťou CEFC nedávno potvrdila aj finančná skupina Penta. Na rozdiel od medializovaných informácií, ale Penta tvrdí, že Číňanom predá niektoré svoje firmy, ale o vstupe do samotnej skupiny nerokuje.
Už v roku 2012 Penta ohlásila, že sa zbaví aj polovice investícií a sústrediť sa bude iba na pre ňu strategické podniky. Za také označuje svoje spoločnosti podnikajúce napríklad v zdravotníctve, bankovníctve či realitách.
Sú tu aj riziká
Začlenenie čínskych spoločností do svetového ekonomického poriadku je prospešné. Protekcionizmus na Západe posilní v Číne tých, ktorí tvrdia, že Peking by mal rozvrátiť a následne nahradiť aktuálny svetový poriadok v čele so Spojenými štátmi. Skupina týchto osôb je väčšia, ako si mnoho ľudí na západe uvedomuje, aj keď v čínskej politike títo zástupcovia stále nie sú prevládajúcou ideologickou silou.
Napriek tomu, že prínosy rýchle stúpajúcich čínskych zahraničných investícií sú teoreticky obrovské, existujú aj riziká.
Mnoho zo spoločností, ktoré akvizície uskutočňujú, má na svojich bedrách v domácom prostredí mimoriadne veľkú záťaž, čo vyvoláva otázniky nad udržateľnosťou ich obchodov v zahraničí.
Čína sa rovnako snaží zastaviť znepokojujúci odliv kapitálu z krajiny. Niektoré z akvizícií na západe sú podľa všetkého súčasťou trendu odlievania peňazí z krajiny. Čínske spoločnosti, ktoré nakupujú v zahraničí čisto len preto, aby poslali svoje peniaze preč z krajiny nemusia byť odhodlané usilovať o dlhodobú úspešnosť svojich akvizícií.
Západné vlády by mali od čínskych spoločností žiadať transparentnosť, rovnako ako tomu bolo pri debate okolo štátnych investičných fondov pred desiatimi rokmi. Pomôže to zaistiť, aby sa akvizície alebo nákupy nehnuteľností nevyužívali ako nástroj úplatných úradníkov alebo bezškrupulóznych podnikateľov, ako urýchlene dostať svoje nečestne vytvorené zisky z krajiny.
Peniaze ako trójsky kôň?
Pokiaľ budeme predpokladať, že zo všetkých čínskych investícií od roku 2000 boli tri percentá odčerpané prostredníctvom korupcie, čo je podľa audítorských správ komunistickej strany veľmi konzervatívny odhad, činí úhrnná čiastka zhruba 1,1 bilióna dolárov. Okamžite je možné zaviesť relatívne jednoduché predpisy podľa zásady "poznaj svojho klienta", aby väčšina týchto peňazí prestala tiecť na trhy, kde nie sú žiadané.
V mnohých krajinách existuje neopodstatnený strach, hraničiaci niekedy s xenofóbiou, že čínske obchodné investície slúžia ako trójsky kôň, ktorým získavajú finančné krytie plány autoritárskej čínskej komunistickej strany.
Je pravdou, že štátne podniky a súkromné spoločnosti svoje zahraničné investície často propagujú ako transakcie so zásadným významom pre čínsky verejný záujem. Avšak do veľkej miery tomu tak je kvôli vysokým požiadavkám domácich regulátorov na zahraničné obchody. V skutočnosti stoja za týmito investíciami takmer vždy čisto obchodné dôvody, bez ohľadu na to, ako sa to doma podáva. Väčšia transparentnosť čínskych spoločností ohľadne svojich financií a vlastníckej štruktúry by obavy okolo ich motívov pomohla rozptýliť.
Čínske akvizície v zahraničí budú rásť aj naďalej. Zbytok sveta si na to bude musieť zvyknúť a prijať právne a regulačné úpravy, aby z toho mal čo najviac. Pokiaľ ide o kontrolu čínskych obchodov, mali by sa pravidlom "dôveruj ale preveruj" riadiť predovšetkým západné vlády.
