Seniori sa poradovníkom v domovoch nevyhnú

S pribúdajúcimi rokmi musí každý človek zápasiť s podlomeným zdravím či psychickými problémami. Rodina sa vtedy musí rozhodnúť, či starému človeku dokáže pomôcť sama, alebo sa radšej obráti na odborníkov.

Mestá, kraje, ale aj súkromníci ponúkajú viacero možností, ako sa o dôchodcu postarať. Prinášame vám rady, ako si najlepšie vybrať a ako o pomoc požiadať.

U súkromníkov drahšie

K najčastejšie vyhľadávaným patria domovy dôchodcov. Sú pre ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek a majú stupeň odkázanosti aspoň štyri. Seniori v nich môžu bývať, varia im, ošetrujú ich a pripravujú im rozmanitý program.

Okrem nich existujú aj špecializované zariadenia. Slúžia ľuďom, ktorí majú aspoň piaty stupeň odkázanosti a trpia Parkinsonovou, Alzheimerovou chorobou alebo rôznymi demenciami.

Ľudia v nich môžu bývať a sestričky na nich neustále dohliadajú. Sú špeciálne vyškolené tak, aby si poradili aj s ťažšími prípadmi.

Niektoré z týchto zariadení prevádzkujú župy a mestá, iné patria súkromníkom. Platí, že súkromné domovy majú vyššie ceny, ale často ponúkajú väčší komfort a lepšiu starostlivosť. Nie je to však pravidlom.

Od lekára k lekárovi

Dôchodca si môže vybrať. Ak má vyššiu penziu, môže sa rovno prihlásiť do súkromného zariadenia, ktoré si vyhliadne. Väčšinou ho prijmú okamžite a nemusí chodiť po doktoroch a čakať v poradovníkoch.

Zaplatí však dvoj- či trojnásobne viac, ako keby išiel do mestského či krajského domova. V prepočte aj tisíc eur mesačne.

V prípade, že chce získať lepšiu cenu, musí prejsť dlhšou procedúrou. Najprv musí podať žiadosť buď na mestskom úrade, alebo v sídle kraja. Záleží to na tom, kto je správcom zariadenia, kde chce bývať. Tam mu vysvetlia aj celý postup.

V zásade však platí, že sa k obom žiadostiam pripája lekárska správa. Lekár musí zhodnotiť, ako sa človek vie o seba postarať, či je samostatný, vie chodiť mestskou dopravou, sám sa obliekať a či nemá psychické problémy.

Žiadosť musí obsahovať aj to, do akého zariadenia chce človek ísť, či do domova dôchodcov, alebo špecializovaného zariadenia, kde sú ľudia s psychickými problémami.

Po odoslaní žiadosti a lekárskeho nálezu má či už kraj, alebo mesto 30 dní. Počas nich si človeka zavolá na lekársku prehliadku a pošle za ním aj sociálnych pracovníkov. Cieľom je posúdiť podmienky, v akých človek žije a v čom potrebuje pomáhať.

Až potom dostane rozhodnutie, aký má stupeň odkázanosti a do akého zariadenia môže ísť.

Niet nad trpezlivosť

Až s týmto papierom treba ísť do domova a požiadať o prijatie. Dôchodca si môže vybrať tak súkromné, ako aj mestské zariadenie.

Domovy nemajú žiadne lehoty, do ktorých musia človeka prijať. Vedú si poradovníky a keď niekto odíde alebo umrie, môžu ubytovať ďalšieho. Čakanie sa v niektorých krajoch môže poriadne natiahnuť.

„Napríklad do špecializovaných zariadení v Košiciach a Rožňave sa čaká od jedného do jeden a pol roka,“ vraví Zuzana Bobriková, hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kraja. V Trnavskom kraji sa čaká aj dva roky, ale len na niektoré zariadenia.

V Banskobystrickom kraji evidujú takmer 650 žiadostí o ubytovanie v sociálnych domovoch. Najviac ľudí čaká do domovov dôchodcov. 

Možnosť predbehnúť sa oficiálne neexistuje. Zákon však pripúšťa, že ak život alebo zdravie človeka sú vážne ohrozené, kraj mu musí v čo najkratšej lehote pomôcť.

Znamená to, že ak by človeku napríklad amputovali nohu a rodina by sa o neho nemohla postarať, kraj ho čo najskôr musí umiestniť do domova. Nezáleží pri tom, že na rovnaké miesto už mesiace čakajú iní ľudia.

Čakaciu lehotu však nemusí ovplyvniť iba zdravie. Ak chce ísť človek iba do jedného vybraného zariadenia a nikde inde, čakať môže dlhšie. 

Takisto, ak si zaumienil, že chce bývať v dvojlôžkovej izbe, ale voľné sú len trojky, čakanie mu to môže skomplikovať.

Svoje zohráva aj pohlavie. Ak sa uvoľní miesto v mužskej izbe, nesmie ho obsadiť žena, hoci je v poradovníku prvá.

„Pomalšie sa uvoľňujú miesta v tých zariadeniach, kde sú umiestnení ľudia v mladšom veku alebo s menším rozsahom zdravotného postihnutia,“ dopĺňa hovorkyňa Bratislavského kraja Lucia Forman.

V súkromných domovoch sú lehoty omnoho kratšie, mnohé sú schopné človeka prijať okamžite. Za ubytovanie však bude platiť viac. 

Ceny môžu zaskočiť

Ceny v domovoch sa líšia, nižšie sú v mestských a krajských zariadeniach. Priemerná cena za mesačné ubytovanie sa napríklad v Košickom a Trenčianskom kraji pohybuje okolo 300 eur, v Banskobystrickom okolo 230 eur.

„U nás človek platí približne 200 až 350 eur mesačne. Suma sa líšia podľa zariadenia, ale aj intenzity starostlivosti či miery zdravotného postihnutia,“ vysvetľuje Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského kraja.

V súkromných domovoch sa platí aj dvojnásobok. Cena sa takisto odvíja od starostlivosti, ale aj komfortu či počtu postelí v izbách.