BRATISLAVA. Projekt plynovodu Nord Stream 2 zatiaľ polarizuje Európsku úniu (EÚ) a rozdeľuje jej členské krajiny. Preto je potrebné nájsť riešenie, ktoré bude pre všetkých konsenzom. Povedal pre TASR počas medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC 2016 podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
"Nord Stream 2 sa intenzívne diskutuje na rôznych úrovniach, od expertov až po šéfov štátov a vlád. Hľadajú sa riešenia, aby tento projekt nerozdelil krajiny EÚ na víťazov a porazených," zdôraznil Šefčovič s tým, že EK pripravuje odpoveď na list premiérov deviatich krajín EÚ vrátane Slovenska.
Tí poukázali na to, že Nord Stream 2 má potenciálne destabilizujúce geopolitické dôsledky pre daný región a pre bezprostredné susedstvo EÚ a zvýši závislosť od už existujúcej prepravnej trasy, čo nie je v súlade s cieľmi legislatívy EÚ v energetike a záujmami EÚ. "Je dôležité skúmať vplyv na energetickú bezpečnosť únie, keď by sme namiesto troch prepravných trás mohli skončiť s dvomi, alebo len s jednou," dodal Šefčovič.
Súčasná tranzitná dohoda o preprave plynu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom sa skončí v roku 2019. Podľa Šefčoviča je tranzit cez Ukrajinu strategicky dôležitý pre EÚ.
"Rokovania o novej dohode medzi oboma spoločnosťami i medzi Ruskom a Ukrajinou sa musia začať čím skôr. EK je pripravená zhostiť sa úlohy mediátora. Tak ako to bolo aj v minulosti. Aj vďaka tomuto prístupu sme mali dve zimy, ktoré prešli bez nejakých plynových drám," uzavrel Šefčovič.
Pre projekt Nord Stream 2 sa vytvorilo konzorcium s ruským Gazpromom a energetickými spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Dve vetvy plynovodu Nord Stream 2 by mali doplniť už existujúci plynovod Nord Stream s celkovou kapacitou 55 miliárd kubických metrov plynu. Plynovod by mali postaviť do konca roku 2019.
