BRATISLAVA. Argentína zažíva v týchto dňoch veľké chvíle. Po 15 rokoch sa vrátila na svetové finančné trhy. Investorom ponúkla na predaj svoje štátne dlhopisy v hodnote 16,5 miliardy amerických dolárov. Už po prvom dni je jasné, že záujem je omnoho väčší. V súčasnosti krajina eviduje od veriteľov dopyt v hodnote 69 miliárd dolárov, píše agentúra AP.
„Obnovuje sa dôvera investorov v Argentínu najmä vďaka novej centro-pravicovej vláde prezidenta Mauricia Marciho, ktorá je vnímaná ako proreformná,“ objasňuje analytik J&T Stanislav Pánis.
Dlhoročné problémy
Juhoamerická krajina vyhlásila bankrot v roku 2001. Nebola schopná splácať dlhy vo výške takmer sto miliárd dolárov. To bol rok, kedy si Argentína prestala požičiavať aj na svetových trhoch.
Insolventnosť Argentíny sprevádzali nielen výmeny vlád a rabovanie, ale pridružila sa aj recesia, teda prepad výkonu národného hospodárstva.
Viac ako 90 percent veriteľov súhlasilo v následných dvoch kolách reštrukturalizácie s odpisom dvoch tretín pohľadávok. Ostatní sa ale rozhodli nové dlhopisy so zníženou hodnotou neprijať, čo viedlo k dlhodobým súdnym sporom, zablokovaniu majetku Argentíny a vylúčeniu krajiny z medzinárodných kapitálových trhov.
Veci sa dali do pohybu vlani, keď bol zvolený pravicový prezident Mauricio Macri, ktorý označil riešenie sporu o nesplatené dlhy za svoju prioritu a za základ obnovenia hospodárskeho rastu.
„Argentína nedávno zrušila legislatívu, ktorá jej bránila vyplatiť veriteľov, ktorí odmietli reštrukturalizáciu. Americké súdy jej následne zrušili zákaz vydávať dlhopisy a platiť kupóny reštrukturalizovaných dlhopisov. Časť prostriedkov získaných z emisie dlhopisov pôjde práve na výplatu týmto veriteľom, ktorí odmietli reštrukturalizáciu dlhu v rokoch 2005 a 2010,“ hovorí Pánis.
Peniaze z predaja dlhopisov by sa mali použiť na vyplatenie 12,5 miliárd dolárov, ktoré vláda Argentíny dlží investorom reštrukturalizovaných dlhopisov z predošlého default-u.
Čo teraz krajinu čaká?
Podľa The Economist-u bola na konci roku 2015 inflácia v Argentíne na úrovni 26,4 percent, tento rok môže byť podľa odhadov až o desať percentuálnych bodov vyššia. Čo krajinu teda najbližšie mesiace čaká záleží podľa analytika Sberbank Vladimíra Vaňa najmä na rozhodnutí vlády.
Všeobecne sa ale očakáva, že krajina začne robiť viac reforiem, ktoré by mali ozdraviť ekonomiku krajiny.
Argentína však nie je jediná, ktorá za posledné roky vyhlásila bankrot. Problémy mali viaceré krajiny.
Island môže byť príkladom
Finančné problémy Islandu v roku 2008 boli trochu paradoxné. Jeho ekonomika sa zrútila po krachu troch najväčších bánk v krajine (Landsbankinn, Kaupthing a Glitnir).
Ešte na začiatku 21. storočia islandským bankám aktíva závratne rástli a s nimi rástla aj životná úroveň ľudí. Úpadok odštartovala hypotekárna kríza, čo sa odrazilo na islandskom bankovom sektore. Banky neboli schopné splácať svoje záväzky.
Na konci roka 2008 Island vzal pod štátnu kontrolu tri najväčšie banky. Nasledovali mohutné demonštrácie, ktoré donútili rezignovať pravicovú vládu. Obyvatelia odmietali platiť dlhy, ktoré spôsobili politici a banky.
Tým, že štát odmietol zaplatiť svoje dlhy, vyhlásil vlastne bankrot. Do problémov sa dostali aj britské a holandské banky, ktoré podľa medzinárodných dohôd prevzali dlhy islandských bánk. Island sa zaviazal, že ich splatí.
Island problémy vyriešil po svojom. Výraznou pomocou bol pre krajinu aj 80-percentný prepad domácej meny, ktorý pomohol exportu. Nová politická garnitúra dramaticky znížila výdavky štátu a aktívne pracovala na znížení štátneho dlhu. Dôsledne spolupracovala s MMF a rating krajiny sa zvýšil.
Dôvera investorov sa zlepšila natoľko, že domácim bankám to umožnilo vydávať medzinárodné dlhopisy. Vlani Medzinárodný menový fond MMF priznal, že Island sa má po ekonomickej stránke najlepšie od krízy. Krajina to pritom dokázala bez toho, aby zásadne siahla na životnú úroveň obyvateľov.
Nad Gréckom stále visí možný bankrot
Takmer pred rokom riešil svet budúcnosť Grécka. Krajine hrozil bankrot a potrebovala pôžičku. Po dlhých týždňoch rokovaní sa s veriteľmi nakoniec premiér Alexis Tsipras dohodol. Za balík reforiem bola Grécku prisľúbená finančná pomoc 86 miliárd eur.
Aj napriek tomu má krajina v súčasnosti stále problémy. Najväčším je vysoký dlh, ktorý sa momentálne sa pohybuje na úrovni 335 miliárd, čo predstavuje 192 percent hrubého domáceho produktu. Udržateľný je údajne do roku 2022.
Krajine preto neostáva veľa možností. Riešením by bolo dlh alebo jeho časť krajine odpustiť. To však naráža na nevôľu niektorých krajín Európskej únie. Zásadne proti je nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa odborníkov tak nie je otázkou či Grécko zbankrotuje, ale kedy. V súčasnosti tejto možnosti ale nie sú politické špičky sveta či medzinárodné finančná inštitúcie veľmi naklonené a robia všetko preto, aby sa tejto alternatíve vyhli.
Venezuela opäť na pokraji bankrotu
Medzi rekordérov bankrotov patrí aj Venezuela, ktorá od začiatku 20. storočia skrachovala niekoľkokrát. V súčasnosti je krajina opäť na pokraji krachu. Krajina vyhlásila v januári na 60 dní stav pohotovosti. Hrubý domáci produkt tejto latinskoamarickej krajiny klesol vlani medziročne o 5 percent.
Problémy robia krajine napríklad nízke ceny ropy, ktoré len nedávno začali opäť minimálne rásť, ale aj vysoká inflácia. Venezuelský prezident Nicolás Maduro prichádza s často radikálnymi nápadmi, ako smerovanie krajiny zvrátiť. Koncom februára vyhlásil, že vláda prvýkrát po 20 rokoch zvýši ceny výrazne dotovaného benzínu. Zdražieť majú o 6-tisíc percent.
Portoriko doplatilo na blízkosť USA
Zhruba v rovnakom období ako sa začalo hovoriť o problémoch Grécka, začali sa objavovať aj prvé správy predpovedajúce krach Portorika, ktoré niektorí označovali za „Grécko Ameriky“.
Krajina, ktorá je správnym a finančným teritóriom USA, sa v auguste minulého roka dostala do technického bankrotu po tom, čo nezaplatila splátku dlhu vo výške 58 miliónov dolárov a poslala len 628-tisíc dolárov za úroky.
Rovnako ako v Grécku, aj tu je problém so skorumpovanou administratívou, odlivom firiem a ľudí do zahraničia a slabý priemysel a export. Portoriko je okrem toho v rovnakej menovej únii ako Spojené štáty, ktoré sú hospodársky mnohonásobne silnejším susedom.
Problémy v krajine začali po tom, čo Američania z ostrova začali sťahovať svoje vojenské základne. Následne na to v roku 2006 skončili daňové prázdniny v krajine a mnoho firiem sa presťahovalo na neďaleké Kajmanské ostrovy.
Ekonomika Portorika sa vtedy prepadla o desať percent a dostala sa do hlbokej recesie, z ktorej sa nevie dostať dodnes.
Ani Rusko sa bankrotu nevyhlo
Krízu spojenú s neschopnosťou splácať záväzky voči veriteľom zažilo Rusko v roku 1998. Pod začiatok krachu sa podpísala ázijská finančná kríza, počas ktorej prudko spadli ceny ropy, ktorá je kľúčová pre príjmy Ruska.
Prepukla panika. Investori začali z krajiny utekať, ruská centrálna banka neudržala kurz rubľa oproti doláru. Rusko sa problémy snažilo riešiť zvýšením úrokových sadzieb, nakoniec však nebolo schopné splácať svoje záväzky a vyhlásilo bankrot.
Ruská finančná kríza zmietla z trhu niekoľko desiatok ruských komerčných bánk. Rovnako ako v Argentíne pripravila ľudí o úspory alebo im ich znehodnotila.
V roku 2008 sa zdalo, že krajina bankrot úspešne prekonala. Ekonomika rástla, miera chudoby sa znížila zo 41 na 14 percent.
Na prelome rokov 2014 a 2015 sa však Rusko opäť potácalo v kríze, tentoraz menovej. Pád rubľa viedol k zatvoreniu bánk a k ďalším stratám na vkladoch sporiteľov.
Rusko krízu prekonalo, aby predvlani padlo do ďalšej, keď sa rubeľ prepadol o 50 percent.
Podpísali sa pod to sankcie Západu za postoj Moskvy k Ukrajine, ako aj prudký pokles cien ropy. Tá je aj v súčasnosti spolu s plynom kľúčovou vývoznou komoditou Ruska.
V súčasnosti je na tom Rusko výrazne lepšie, no jeho ekonomika stále klesá. Hoci sa infláciu zatiaľ darí držať pod kontrolou, ruská centrálna banka a nezávislí analytici upozorňujú, že inflácia v krajine v najbližších mesiacoch pravdepodobne opäť posilní, keďže jej vývoj prestanú ovplyvňovať jednorazové faktory.
Výrazný vplyv na súčasný vývoj hospodárstva Ruska má kolísavá cena ropy.
Brazília je na tom najhoršie za 25 rokov
Brazília patrí medzi rekordérov v štátnych bankrotoch, vyhlásila si už päťkrát.
V januári 1999 sa počas „čierneho utorka“ na brazílskej burze prepadla inak stabilná brazílska mena real oproti doláru o viac ako osem percent. Jedným z dôvodov stále sa zrýchľujúcej recesie bola vtedy politika vysokých úverových sadzieb práve na podporu realu. Krízu neodvrátil ani záchranný balík MMF.
Krajina je na tom ekonomicky stále zle, hospodárstvo čelí najhoršej recesii za 25 rokov. Tentoraz je dôvodom najmä klesajúca cena ropy na svetových trhoch, rovnako ako pokles cien železnej rudy, ktorá tvorí cca 13 percent vývozu Brazílie.
Napriek zlej ekonomickej situácii sa budú tohtoročné letné olympijské hry konať práve v Brazílii, čo mnohí experti, ale aj ľudia v krajine vnímajú negatívne. Ide totiž o zbytočnú záťaž už aj tak zaťaženej štátnej kasy. Krajinu by organizácia olympiády mohla dostať do ešte väčších finančných problémov.
Autor: sib
