BRATISLAVA. Tri percentá, taký deficit dosiahlo podľa Eurostatu Slovensko za vlaňajší rok. Oproti roku 2014 je to navýšenie o 0,3 percentuálne body.
Ak nerátame Grécko, ktoré má v súčasnosti veľké finančné problémy, je Slovensko jedinou krajinou Európy, v ktorej deficit medziročne vzrástol. Cieľ krajín Európy je pritom opačný, a teda dosiahnuť vyrovnaný, teda nulový deficit.
V spoločnosti problematických krajín
V schválenom rozpočte pritom vláda rátala s výrazne nižším schodkom na úrovni 2,49 percenta. Začiatkom februára minister financií Peter Kažimír priznal, že tento cieľ nedosiahneme, rátal však s deficitom na úrovni 2,6 percentom. Nakoniec sa Slovensko tesne priblížilo až k magickej trojpercentnej hranici. Po jej prekročení by mohlo opäť vstúpilo do procedúry nadmerného deficitu, z čoho môžu vyplynúť rôzne sankcie.
Takmer trojpercentný deficit znamená, že výdavky Slovenska boli výraznejšie vyššie ako jeho príjmy. Vlaňajšok bol pritom rokom, kedy do štátnej kasy neočakávane pribudli milión eur z lepšieho výberu daní. Rástla aj ekonomika. To znamená, že Slovensko malo skvelé podmienky na to, aby deficit skresalo čo najviac k nule.
„Je škoda, že dodatočné príjmy z vyššieho ekonomického rastu neboli použité na väčšie zníženie deficitu. Takto sa Slovensko zaradilo medzi sedmičku krajín EÚ s vyšším alebo rovnakým deficitom ako tri percentá HDP,“ hodnotí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Ide napríklad o Grécko, Španielsko či Francúzsko.

Bolestivé prebudenie
Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala dosiahnuť vyrovnaný deficit do roku 2020. To, že sa v súčasnosti nachádza znovu na troch percentách znamená, že ak chce dodržať sľub, má len dve možnosti. Buď začať výraznejšie šetriť, alebo zvýši svoje príjmy. Urobiť to môže tak, že ešte viac zníži daňové úniky, alebo vyberie viac od ľudí a firiem.
„V programovom vyhlásení pritom vláda ľuďom sľubuje opak, teda že bude viac rozdávať. Napríklad na dôchodky, školstvo či zdravotníctvo. Hneď prvý rozpočet novej vlády tak bude nepríjemné prekvapenie,“ hodností prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Možnosťou je tiež, že Slovensko ani do roku 2020 vyrovnaný deficit nedosiahne, hovorí sa o ňom pritom už od roku 2004.
Eurostat neuznal niektoré príjmy
Podľa tlačového odboru ministerstva financií sa pod rast nášho schodku podpísalo to, že počas notifikácie Eurostat na poslednú chvíľu rozhodol o nezaradení niektorých transakcií do príjmov štátu. Podľa Kažimíra to nie je fér a bude trvať na ďalšej diskusii.
Eurostat vraj aj napriek konzultáciám neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 miliónov eur. Neuznal ani príjmy Štátneho fondy na rozvoj bývania vo výške 200 miliónov eur, ktoré pochádzajú z prostriedkov Únie.
Výšku schodku podľa rezortu financií ovplyvnilo aj hospodárenie samospráv či zhoršenie hospodárenia Environmentálneho fondu. Pod vyšší schodok sa podpísala aj zmena metodiky ESA, o ktorej však ministerstvo financií vedelo niekoľko rokov.
Pozitívnou správou v hodnotení Eurostatu je hodnota nášho dlhu, ktorý oproti roku predtým poklesol z 53,9 na 52,9 percenta.
Analytik VÚB Banky Andrej Arady: Pravidlá sú pre všetkých rovnaké a my sme skončili zle
Deficit v roku 2015 dosiahol 2,97% HDP, viac ako sme si pôvodne zaumienili. Niektoré príjmy nám Eurostat neuznal, iné výdavky naopak nad rámec zarátal. Budiš.
Pravidlá sú ale pre všetkých rovnaké a my sme skončili so siedmym najvyšším deficitom z EU-28. Medziročne stúpol deficit spomedzi krajín eurozóny len nám a Grékom. A to sme sa rastom ekonomiky radili do úplne inej skupiny ako je tá grécka.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navyše uvádza, že po očistení o vplyv hospodárskeho cyklu a dočasných vplyvov nám štrukturálny deficit druhý rok po sebe vzrástol. Teda, že nešetríme, ale práve naopak.
Čo to teda znamená? Zlá správa pre budúcnosť, dobrá správa pre súčasnosť! Koniec koncov, pre investorov je aktuálne dôležité, že máme deficit pod 3% a že máme v porovnaní s inými krajinami EÚ nízke zadlženie, čo znamená, že naše dlhopisy nie sú také náchylné na výkyvy ceny pri prípadných turbulenciách na trhoch a že dopyt z ECB, kde nakoniec naše dlhopisy aj tak skončia, je vysoký a aj taký ostane.
Takže sme bez ohľadu na pár desatín deficitu hore-dole stále pre investorov zaujímavý. Ďalekosiahlejšie reakcie trhu na túto správu neočakávam. Dôležité je, že ECB nakupuje. Vďaka dopytu z ECB je tak financovanie dlhu veľmi výhodné, čo štát ani nenúti šetriť. Nie len u nás, je to celoeurópsky trend. My sme ale v míňaní medzi lídrami.
Miesto toho, aby sme toto obdobie využili na konsolidáciu a reformy, tak sa problémy ekonomík v Európe odkladajú a len sa využívajú benefity lacného financovania štátov na aktuálnu spotrebu. S konsolidáciou verejných financií v takomto prostredí nepôjdeme proti prúdu, vôbec sa s ňou nebudeme ponáhľať. Svedčí o tom aj odloženie cieľa vyrovnaného rozpočtu.
Či už budeme mať deficit na úrovni nuly, alebo 3% HDP, stále budeme najbližšie roky hrdinami regiónu a čo bude s verejnými financiami v budúcnosti, to už nie je aktuálna story. To bude bolestivá story až po rokoch a žiaľ tých po nás. Zatiaľ – carpe diem. Snáď sa teda tie požičané peniaze aspoň investujú tak, že v budúcnosti prinesú nejaký úžitok v podobe vyššieho rastu ekonomiky. Dúfajme.