BRATISLAVA. Poslankyňa NR SR Veronika Remišová (OĽaNO) pri zmene kompetenčného zákona nevidí v centralizácii informatizácie veľký rozdiel v porovnaní so súčasným stavom. Ako povedala dnes pre agentúru SITA, doteraz bol totiž proces informatizácie centralizovaný pod ministerstvom financií.
O zmene kompetenčného zákona bude rokovať parlament na schôdzi, ktorá sa začala dnes v skrátenom legistatívnom konaní. Podľa návrhu vlády podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini bude zodpovedať aj za eurofondy a informatizáciu.
Rýchla novela problémy nevyrieši
Doterajšie pôsobnosti úradu vlády pri koordinácii úloh v oblasti informatizácie spoločnosti a využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a ministerstva financií v tejto oblasti prejdú na nový úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Pôjde o nový ústredný orgán štátnej správy.
„To, že zastrešujúcim orgánom bude nový úrad s novým názvom ešte neznamená, že peniaze určené na informatizáciu sa budú míňať zmysluplnejšie. V tomto zmysle je škoda, že návrh novely zákona sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní s odôvodnením, že štátu hrozia značné hospodárske škody,“ zdôraznila
Informatizáciu vláda podľa opozičnej poslankyne nezvládla predchádzajúce štyri roky a narýchlo nahodená novela zákona tento problém nevyrieši.
„Naopak, v riadnom legislatívnom procese mohla prebehnúť odborná diskusia o tom, ako zlepšiť riadenie informatizácie, a ako vytvoriť mechanizmus na zapojenie odbornej verejnosti do prípravy výziev a kontroly veľkých projektov,“ povedala s tým, že štát na informatizáciu minul za posledné roky 900 miliónov eur, pričom výsledok je vo väčšine prípadov na zaplakanie.
Celý proces vytvorenia nového úradu pripomína Remišovej hru Škatule, škatule, hýbte sa! „Za druhej Ficovej vlády bol Pellegrini zodpovedný za informatizáciu na ministerstve financií, až kým neodišiel za ministra školstva. Bol členom mnohých výberových komisií projektov informatizácie, o mnohých z nich málokto počul, napríklad „eDemokracia a otvorená vláda“ za 28 miliónov eur,“ upozornila.
Napriek tomu Remišová verí, že informatizácia prinesie viac úžitku obyvateľom a podnikateľom ako doteraz. Rovnako dúfa, že väčšinu často predražených zákaziek už nebudú získavať firmy, v ktorých pozadí sa spomínajú oligarchovia nejakej strany či priamo niektorí ministri.
Zamerajú sa na eurofondy
Nový úrad bude mať na starosti aj riadenie eurofondov. „Vieme veľmi dobre, aké problémy boli spojené s čerpaním eurofondov v predchádzajúcich obdobiach. Nezrovnalosti, za ktoré bola zodpovedná bývalá vláda, spôsobili, že v minulom programovom období sme mali jedno z najnižších čerpaní eurofondov zo všetkých krajín EÚ.
V druhej polovici minulého roka čerpanie eurofondov rapídne stúplo, no dôsledkom toho boli výzvy šité horúcou ihlou, ako aj nezmyselné projekty, na ktoré sme intenzívne upozorňovali,“ pripomenula Remišová. Ako príklad uviedla teleprezentačnú infraštruktúru za 20 miliónov či výzvy z programu rozvoja vidieka.
„Pri niektorých výzvach boli termíny tak krátke, v niektorých prípadoch počas letných prázdnin, že žiadatelia objektívne nemali čas pripraviť rozumné a zmysluplné projekty,“ uviedla s tým, že z tohto dôvodu plánovanie a strategické projektové riadenie eurofondov hodnotí ako prínos nového orgánu štátnej správy, ktorému má šéfovať Peter Pellegrini.
Podľa návrhu novely zákona by nový úrad mal schvaľovať časový a finančný harmonogram jednotlivých operačných programov. „No plánovanie bolo len jedným z problémov čerpania eurofondov. Mimoriadne náročná je aj byrokracia eurofondov, kde administratívne požiadavky idú často nad rámec európskych pravidiel,“ povedala Remišová.
Ďalším kľúčovým problémom je podľa nej zlá kvalita projektov, aj keď po formálnej stránke projekty vyhovujú nastaveným pravidlám, ako aj nedostatok transparentnosti výberového procesu. Nový úrad bude síce podľa poslankyne zabezpečovať dohľad nad výzvami a harmonogramom eurofondov, no zdá sa, že nemá ambíciu, ani kompetencie zásadne zjednodušiť a sprehľadniť riadenie eurofondov,“ dodala.
