BRATISLAVA. Slovenskí spotrebitelia elektriny vo svojich faktúrach neplatia len za podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energií či z doma vyťaženého uhlia, ale aj za likvidáciu jadra.
Ako vyplýva zo záverečného účtu Ministerstva hospodárstva SR, v minulom roku na tento účel dali odberatelia elektriny vyše 67 miliónov eur. Je to zhruba o tri milióny eur menej ako rok predtým.
V ďalších rokoch by mali spotrebitelia prispieť do Národného jadrového fondu, ktorý spravuje prostriedky na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, stále väčšou sumou.
Podľa schváleného štátneho rozpočtu verejnej správy, už v tomto roku by sme mali v koncových cenách elektriny zaplatiť na likvidáciu jadra bezmála 71 miliónov eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by to malo byť stále zhruba o jeden milión eur viac. Spotrebitelia elektriny prispievajú na likvidáciu jadra prostredníctvom takzvanej tarify za prevádzkovanie systému, a to sumou 3,21 eura za megawatthodinu dodanej elektriny.
V spomínanej tarife, ktorá tvorí zhruba 15 % z koncovej ceny elektriny, platia odberatelia ešte za podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), za podporu výroby elektriny z doma vyťaženého uhlia a činnosť operátora trhu s elektrinu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predpokladá, že na podporu zelenej elektriny dajú odberatelia v tomto roku celkovo 392 miliónov eur. Za vlaňajšok by to malo byť podľa pôvodných predpokladov 364 miliónov eur. Za podporu ťažby uhlia by mali odberatelia v cenách elektriny podľa predpokladov zaplatiť v tomto roku 95,4 milióna eur a za činnosť operátora 5,7 milióna eur.
Na podporu domáceho uhlia by tak mali podľa predbežných údajov vynaložiť o milión eur viac. Činnosť operátora trhu vyjde spotrebiteľov medziročne rovnako.
