BRATISLAVA. Petičný výbor za prestavbu diaľnice D1 Bratislava - Trnava so súbežnými kolektormi a výstavbu križovatky Triblavina v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 podal v stredu podnet na Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).
Žiada ich preskúmať zbytočné vynakladanie finančných prostriedkov na projektovú dokumentáciu, ktorú nebude možné realizovať, keďže je podľa petičného výboru v priamom rozpore s vydaným stavebným povolením.
Nezákonný postup?
Petičiari upozorňujú na nezákonný postup bývalého vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS), ktorá iba prostredníctvom pokynu stavebného dozoru zadala spoločnosti Porr, s. r. o. naprojektovať zmenu diaľnice s vypustením kolektorových vozoviek.
"Tento pokyn je v priamom rozpore s právoplatným stavebným povolením, pretože požaduje vypracovať projektovú dokumentáciu na koncepčne úplne odlišnú stavbu, ako je povolená, vysúťažená verejným obstarávaním a je v rozpore so záväznou časťou územného plánu Bratislavského kraja a dotknutých obcí Chorvátsky Grob a Bernolákovo.
A teda projektová dokumentácia bola vypracovaná na nepovolenú čiernu stavbu," informoval predseda petičného výboru a starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory Ján Mrva.
Pôvodne bola podľa Mrvu diaľnica naplánovaná ako plnohodnotný šesťpruh, popri ktorom mali viesť súbežne pruhy na obsluhu priľahlého územia, takzvané kolektory. Tie umožňujú rýchlo a vo viacerých bodoch napojiť sa na križovatku, tvoriť zbernicu a odľahčiť regionálne cesty medzi Trnavou, Sencom, Pezinkom a Bratislavou.
Výstavbu križovatky Triblavina realizuje spoločnosť Porr, s. r. o. na základe zmluvy s NDS z apríla 2015. Zmluvná cena dosahuje 19,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (23,7 mil. eur vrátane dane). Stavba križovatky by mala byť dokončená v apríli 2017.
Technická zmena
NDS ešte vo februári informovala, že navrhla zmenu technického riešenia na tejto stavbe tak, že nerozširuje územie pre diaľnicu nad rámec vydaného územného rozhodnutia. Zmena technického riešenia teda podľa diaľničiarov nemôže byť v rozpore s územným rozhodnutím, keďže nové technické riešenie nezaberá územie nad rámec tohto rozhodnutia.
Navrhované technické riešenie súvisí so zefektívnením predmetnej stavby, ako aj nadväzujúcich úsekov medzi Bratislavou a Sencom v rámci skapacitnenia D1, teda s úsporou finančných prostriedkov.
Toto vyplynulo aj z požiadavky Európskej komisie na prehodnotenie riešenia skapacitnenia D1, ako aj so zosúladením s priľahlou križovatkou D1/D4 Ivanka, sever," uviedla vtedy hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Navrhované riešenie v prípade dotknutých obcí podľa NDS nijako nemení okružné križovatky na tejto stavbe ani ich kapacity a teda nemení spôsob napojenia priľahlých obcí novými cestami. K vybudovaniu týchto ciest sa zaviazal Bratislavský samosprávny kraj v zmluve o spolupráci s ministerstvom dopravy a NDS 16. januára 2012.
"Napojenie priľahlých území je v zmysle zmluvy záväzkom Bratislavského samosprávneho kraja. V prípade, ak by sa tento záväzok nemal naplniť, bola by NDS nútená prehodnotiť výstavbu samotnej križovatky a realizovať len skapacitnenie D1 v danom úseku," dodala Žgravčáková.
