BRATISLAVA. Budeme jesť viac geneticky modifikovaných potravín? Odpoveď dajú prebiehajúce rokovania o voľnom obchode medzi USA a Európskou úniou, takzvanom TTIP.
Na jednej strane stoja Američania, ktorí pestujú GMO potraviny vo veľkom. Medzi také potraviny patria napríklad kukurica, sója, bavlna či cukrová repa.
Na druhej strane je Únia, kde pestovanie takýchto upravovaných potravín nie je veľmi rozšírené a prísne pravidlá platia aj pri označovaní GMO výrobkov na trhu.
Európska komisia odmieta v otázke modifikovaných potravín v rámci voľného obchodu medzi USA a Úniou ustúpiť.
„Komisia nikdy nebude súhlasiť s dohodou, ktorá by zľavila z prísnych európskych noriem v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia alebo ochrany životného prostredia,“ vraví Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Dodáva, že v žiadnom prípade Brusel neuzavrie dohodu, ktorá by otvorila dvere GMO, hormonálne upravenému mäsu či oslabeniu prísnych európskych noriem na ochranu životného prostredia.
Prevažujú nevýhody
Geneticky modifikovaná potravina vzniká biotechnologickým procesom, keď sa vezmú gény z jedného organizmu a vložia sa do iného organizmu, čím môžu vzniknúť napríklad rastliny odolné proti škodcom.
Prečo vlastne predstavujú GMO potraviny hrozbu pre Európu? Riziko tkvie podľa aktivistov v tom, že geneticky modifikované organizmy sa môžu rozšíriť do prírody a krížiť sa s prirodzenými organizmami.
