BRUSEL. Na prácu v domácnosti a opatrovateľské služby, ktoré väčšinou nelegálne vykonávajú migrantky, by sa mala v EÚ vzťahovať lepšia pracovnoprávna ochrana. V dnes prijatom nelegislatívnom uznesení to uviedli poslanci Európskeho parlamentu.
Europoslanci podľa príkladov z Belgicka a Francúzska odporúčajú zadefinovanie modelov právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré by legalizovali ich prácu. Rovnako chcú zintenzívniť boj proti obchodu s ľuďmi, nútenej práci a vykorisťovaniu.
"Pracovníci v domácnosti a opatrovatelia nám umožňujú venovať sa kariére a užívať si spoločenský život. Zverujeme im naše domovy, naše deti a našich rodičov. Oni sú však neviditeľní, nelegálni pracovníci, obete neistoty a sociálneho vylúčenia. Väčšinu z nich tvoria ženy pracujúce nadčas bez nároku na dovolenku či penziu a bez zdravotného poistenia," upozornila spravodajkyňa tohto uznesenia, grécka poslankyňa Kostadinka Kunevová. Legálna migrantka z Bulharska bola do roku 2014 vedúcou gréckeho odborového združenia upratovačiek a domácich ošetrovateliek.
Kunevová v pléne EP uviedla, že starnúca európska populácia a vstup žien na trh práce znamená, že Európa potrebuje ešte viac pracujúcich žien. Pripomenula, že členské štáty únie aj napriek tomu takýmto ženám umožňujú pracovať v rámci šedej ekonomiky. Jej uznesenie EP schválil pomerom hlasov 279 (za): 105 (proti): 204 (zdržalo sa hlasovania).
Rovnaké práva ako zamestnanci
Europarlament v uznesení odporučil, že na pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov by sa mali vzťahovať ustanovenia vnútroštátnych zákonníkov práce, antidiskriminačných zákonov a predpisy v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a poistenia. Členské štáty by týmto pracovníkom tiež mali zabezpečiť zastúpenie v odborových zväzoch.
Poslanci EP ďalej vyzvali na väčšiu podporu kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti či staršie osoby, ktoré by znížili motiváciu ľudí využívať služby nelegálnych opatrovateľov. Zároveň však europoslanci členské štáty žiadajú, aby podporovali nábory týchto pracovníkov do služieb sociálnej starostlivosti, čím by im poskytli možnosť legálneho zamestnania.
Cieľom príslušného uznesenia je celková profesionalizácia práce v domácnosti s cieľom pretransformovať ju z nezákonného spôsobu obživy na zamestnanie s primeranou pracovnoprávnou a sociálnou ochranou.
Poslanci v tejto súvislosti vyzvali Európsku komisiu na predloženie právneho rámca pre uznávanie postavenia neprofesionálnych opatrovateľov, ktorý by im mal zabezpečiť odmeňovanie a minimálne normy sociálnej ochrany počas obdobia výkonu opatrovateľskej činnosti.
Mnohí pracujú nelegálne
Podľa údajov EP väčšinu pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov tvoria ženy-migrantky, pričom mnohé z nich sú v členských štátoch EÚ nelegálne, prípadne im nebola uznaná ich kvalifikácia a svoje práva nepoznajú. Europoslanci preto požadujú integráciu migrantov na trhu práce.
Poslanci zákonodarného zboru EÚ za účelom boja proti obchodu s ľuďmi a finančnému vykorisťovaniu pracovníkov v domácnosti požadujú primerané kontrolné metódy, zodpovedajúce právomoci a počet inšpektorov, ako aj adekvátne sankcie.
Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z roku 2010 pôsobilo v EÚ v odvetví domácej práce 2,5 milióna osôb, pričom 88 percent z nich boli ženy. Viac ako 20 miliónov Európanov, z ktorých dve tretiny tvoria ženy, sa stará o dospelé závislé osoby.
