BRATISLAVA. Súčasný protischránkový zákon alebo akékoľvek jeho plánované vylepšenia nie sú dostatočným riešením, lebo nám poskytnú iba isté penzum informácií a dajú sa obísť. V diskusnej relácii TABLET.TV to uviedol advokát Pavel Nechala.
Pripomenul, že aktuálny protischránkový zákon sa vzťahuje len na verejné obstarávania a nerieši iné operácie s verejnými financiami. Aj preto ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) pripravuje jeho zmenu a rozšírenie.
"Možno súhlasiť, že stransparentnenie a prínos väčšieho množstva informácií pomôže čistote vzťahov, na druhej strane však treba mať reálne očakávania, ako sa zachová takáto časť podnikateľského sektora," upozornil Nechala.
On sám pripúšťa, že podnikatelia budú viac využívať lokálnych advokátov či poradcov, ktorým zveria správu takéhoto majetku, a opäť sa nepodarí zistiť skutočných majiteľov firiem.
"Dá sa to obísť a je veľký predpoklad, že sa to aj bude diať. Vidíme to už aj v súčasnosti pri niektorých veľkých spoločnostiach. Vieme sa dopátrať až k fyzickej osobe, ale máme pochybnosti, či je skutočným vlastníkom," povedal advokát s tým, že súčasný systém nefunguje a pri problematických spoločnostiach, ako je napríklad Váhostav, sa nedarí vypátrať ich skutočných vlastníkov.
Ide o nastavenie systému
Nechala sa teda domnieva, že ani nový protischránkový zákon nebude dostatočný. "Tu ide o celkové nastavenie systému míňania verejných financií. Je potrebné vyhodnocovať aj to, čo ideme obstarávať a či to reálne potrebujeme. A po realizácii obstarávania zase analyzovať, či sa deklarovaný efekt dostavil," odporučil Nechala.
Advokát vidí tri príčiny, prečo vznikajú schránkové firmy v tretej krajine. "Prvou je, že ich majitelia chcú chrániť svoj majetok pred zlou vládou. Tu môže ísť o úspešných podnikateľov napríklad z Ruska či iných krajín bývalého Sovietskeho zväzu, respektíve z krajín, kde sú autoritatívne režimy," vysvetlil.
Dôvera ako základná hodnota
Druhým dôvodom býva podľa Nechalu daňová optimalizácia a tretím je nadobudnutie majetku z nelegálnych protizákonných činností, kde je potrebné tieto peniaze preprať, čiže zlegálniť ich.
"Pri schránkových firmách teda nejde automaticky o kriminálnu činnosť. Kde je to však neprípustné a očakáva sa vyvodenie zodpovednosti, sú verejné funkcie. Politici by mali vyvodzovať voči sebe zodpovednosť pomerne prísnejšie ako iní občania. Teda nepozerať sa na to cez ich subjektívny názor, či dané konanie je, alebo nie je v súlade s právnymi predpismi, ale aké pocity to vyvoláva u občanov. Dôvera je jedna zo základných hodnôt, ktorou by mali politici disponovať. A takéto transakcie ju narúšajú," myslí si.
Na margo kauzy Panama Papers, ktorej predmetom je činnosť spoločnosti Mossack Fonseca, zakladajúcej schránkové firmy pre zámožných a vplyvných klientov z celého sveta, Nechala uviedol, že uniknuté dokumenty považuje za dôveryhodné.
"Asi 400 novinárov z 80 krajín ich skúmalo rok. Mali dostatočnú dobu na overenie informácií a až potom prišli s prvými článkami. Efekt zverejnia takýchto informácií na politiku je zreteľný, samozrejme, ak je v danej spoločnosti vybudovaná kultúra netolerancie voči takémuto správaniu," uzavrel Nechala.
