Chcete pokračovať v pomyselnej vojne so zahraničnými obchodnými reťazcami?
„Myslím si, že zahraničné obchodné reťazce nemajú problém iba na Slovensku, ale vo viacerých krajinách. Jednou z našich priorít v predsedníctve bude boj proti nekalým obchodným praktikám. A v tomto nás podporujú mnohé členské krajiny. Chceme docieliť, aby na úrovni Európy bola legislatíva, ktorá by vyčistila tieto vzťahy.“
Vyčistila v akom zmysle?
„V takom, aby z obchodnej marže nebrali obchodné reťazce takú veľkú časť.“
Problémy má napríklad Carrefour. Jeho dodávatelia žiadajú, aby štát prevzal časť pohľadávok voči prevádzkovateľovi siete, podobne ako to urobila vláda pri Váhostave.
„Nemyslím si, že je to podobný prípad ako pri Váhostave. Pri Váhostave bolo veľa malých veriteľov a dotýkalo sa to mnohých rodín na Slovensku. Naproti tomu v tomto prípade ide o menej veľkých veriteľov. A aj ministerstvo pôdohospodárstva tam má svoju pohľadávku z nevyplatenej pokuty. Nemyslím si, že by sa malo postupovať rovnako.“

Z prehľadu pokút voči Carrefouru, ktorý ste nám poskytli, vyplýva, že takmer polovicu celého zadlženia prevádzkovateľa tvoria práve sankcie. Nepotvrdzuje to slová kritikov, ktorý pri prijímaní Jahnátkovho zákona o miliónových pokutách upozorňovali, že to skončí finančnými problémami reťazcov?
„Nemyslím si, že len miliónová pokuta stojí za finančnými problémami tohto reťazca, to je veľmi zjednodušený pohľad. Je to podnikanie ako ktorékoľvek iné, čiže každý podnikateľ musí rátať s možnosťou, že nepredá tovar.“
Aký je váš názor na miliónové pokuty?
„My sme práve v štádiu, kedy so spracovateľmi, potravinármi a aj obchodnými reťazcami rokujeme o možnostiach upraviť tento zákon a určite sa dotkneme aj pokút.“
Čiže nevylučujete zjemňovanie miliónovej hranice?
„Nevylučujem.“

Spotrebiteľov však viac trápi, prečo sa k nám dovážajú potraviny s iným zložením ako napríklad do Rakúska či Maďarska, v mnohých prípadoch s lacnejšími surovinami.