BRATISLAVA. Druhá fáza rozostavaného úseku diaľnice D1 Hubová - Ivachnová s tunelom Čebrať pri Ružomberku by mohla byť spolufinancovaná z peňazí Európskej únie.
A to napriek pripravovanej zmene trasy úseku pre geologické problémy v teréne, ako aj predlženie tunela z pôvodných 2 026 na 3 650 metrov a zvýšenie nákladov. Pripúšťa to podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD), zodpovedajúci aj za eurofondy.
"Vždy sa dá ešte robiť doplnok a zmeny operačného programu tak, ako sme prednedávnom urobili zmeny na to, aby sa mohla z eurofondov financovať aj časť obchvatu Bratislavy, a to formou návratných peňazí cez Slovenský investičný holding. Preveríme aj túto možnosť, či by bolo možné alokovať, ak vôbec ešte alokácia k dispozícii je," povedal v stredu Pellegrini po rokovaní vlády.
Posun termínu
Takéto zmeny sú podľa neho možné, pokiaľ je diaľnica na trase medzinárodne uznanej siete, takže problém by s tým nemal byť.
Zhotoviteľom stavby úseku D1 Hubová - Ivachnová je združenie stavebných spoločností OHL ŽS, a. s. Brno a Váhostav - SK, a. s. Zmluvu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. uzavreli v novembri 2013 v objeme 227,26 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (272,72 mil. eur vrátane dane).
Stavbu úseku v dĺžke 15,3 kilometra sa pôvodne zaviazali ukončiť v lete 2017. Pre zmenu trasy a predĺženie tunela Čebrať by však mal byť úsek dokončený o vyše tri roky neskôr do konca roku 2020.
Vyhlásenie novej súťaže na výstavbu vyše 15-kilometrového úseku D1 na Liptove z dôvodu uvedených zmien by podľa vicepremiéra nemalo byť potrebné.
"Ak všetko prebehlo v poriadku a Európska komisia povolí tento projekt financovať z európskych peňazí, tak asi môžeme pokračovať aj s existujúcim zhotoviteľom," predpokladá Pellegrini. Pripomenul prípady z minulosti, keď bol projekt, financovaný zo štátneho rozpočtu, napokon dodatočne preplatený z európskych peňazí, čím sa ušetrili peniaze štátnemu rozpočtu.
Zmena trasy a predlženie tunela Čebrať zvýši výdavky o desiatky miliónov eur. Odhaduje sa, že by mohlo ísť o sumu až sto miliónov eur. Informoval o tom v utorok minister dopravy Roman Brecely (Sieť) počas kontrolného dňa na stavbe D1 Hubová - Ivachnová pri tuneli. Tunel začali raziť v septembri 2014, no o päť mesiacov práce zastavili pre zosuv pôdy.
"Problém je tu v geológii. Pretože sa zmenili geologické podmienky, riešime technicky iné riešenie, ktoré pozostáva v zmene trasovania tunela,“ povedal minister dopravy. Práce na severnejšom variante trasovania tunela by mohli podľa neho začať začiatkom budúceho roka po dopracovaní všetkých dokumentov.
Štátny tajomník ministerstva dopravy Arpád Érsek (Most-Híd) v stredu povedal, že vyjadrovať sa k ďalšiemu financovaniu výstavby spomínanej diaľnice zo zdrojov EÚ je zatiaľ predčasné.
"Treba preskúmať, prečo k tomu došlo, či tam bola dobrá geológia, či nebola. Teraz sa treba pozrieť, prečo sa nepredpokladalo to, čo sa tam stalo. Musíme to celé preskúmať, čo sa tam deje, koľko by to malo stáť a ako by sme mali postupovať," vyhlásil. Malo by sa podľa neho zistiť, či v tomto prípade nezlyhal geologický prieskum.
"Na základe toho by som vyvodil určité dôsledky, ak to nebolo tak spravené ako malo byť a potom by som riešil túto situáciu," uviedol Érsek.
Čerpanie z eurofondov
Doterajšie čerpanie na projekt D1 Hubová - Ivachnová v rámci prvej fázy výstavby podľa ministerstva dopravy dosiahlo 23,06 mil. eur, z toho zdroje EÚ 19,6 mil. eur. Prvá fáza výstavby diaľnice bola financovaná v uplynulom programovom období z Operačného programu Doprava 2007 - 2013.
"Výška nenávratného finančného príspevku na druhú fázu bude známa po aktualizácii CBA analýzy (analýza nákladov a výnosov), ktorá tvorí povinnú prílohu žiadosti na Európsku komisiu. Predpoklad podania žiadosti do Bruselu je v apríli 2017," uviedol v utorok pre agentúru SITA rezort dopravy.
Druhá fáza projektu by mala byť financovaná z nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020. Podmienkou je dokončenie druhej časti do konca roka 2020.
