BRATISLAVA, BRUSEL. Zákon o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy v SR čakajú zmeny. Uviedla to dnes na tlačovej konferencii ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) v reakcii na štvrtkovú (26.5.) požiadavku Európskej komisie (EK) upraviť národnú legislatívu týkajúcu sa možnosti kúpy pôdy v SR cudzincami.
Komisia požiadala Slovensko a ďalšie štyri krajiny EÚ, aby dodržiavali európske pravidlá týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy. Slovensko by podľa EK malo zmeniť právne predpisy týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy z dôvodu, že porušujú voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa.
"Určite nejaké zmeny v príslušnom zákone budú musieť byť a samozrejme, keďže je to problém Slovenskej republiky, budem o tomto rokovať aj so všetkými koaličnými partnermi. Určite otvoríme tento problém aj na vláde. Zatiaľ sme v štádiu, že sekcia legislatívy MPRV chystá podklady, čo by bolo nevyhnutné v zákone zmeniť," priblížila Matečná.
Pre pôdu nás Brusel môže žalovať Čítajte Transparentnosť a informovanosť
Ministerka zatiaľ nevedela jednoznačne povedať, či by slovenský zákon mal pri nadobúdaní pôdy zrovnoprávniť občanov SR a cudzincov.
"Na toto ešte neviem odpovedať. Problémy boli s tým, že cudzinci nemajú 10-ročný pobyt na území SR. Možno to budú nejaké ustanovenia, ktoré zo zákona vypustíme. Bolo by však predčasné o tom hovoriť, pretože pripravujeme návrh, s ktorým pôjdem jednak za jednotlivými koaličnými partnermi a ktorý sa zároveň musí "pretriasť" vo vláde," dodala šéfka agrorezortu.
Slovenská republika v roku 2014 po skončení moratória na nákup pôdy cudzozemcami pristúpila k regulácii trhu s poľnohospodárskymi pozemkami. "SR na rozdiel od niektorých "starých" členských štátov nezvolila prísnu a reštriktívnu metódu tejto regulácie, ktorá by obmedzovala právo vlastníka slobodne si vybrať nadobúdateľa jeho pozemku.
Účelom právnej regulácie trhu s pôdou v SR je predovšetkým zvýšenie transparentnosti a informovanosti o ponukách na trhu s pôdou a preventívne pôsobenie proti jej špekulatívnemu nákupu na nepoľnohospodárske účely," doplnila Jana Gasperová z odboru komunikácie a marketingu MPRV.
Podmienku 10 rokov možno vypustia
Slovensko podľa nej v tomto zmysle vystupovala aj voči EK vo všetkých doterajších štádiách konania proti SR. Slovensko pritom vysvetlilo podrobne jednotlivé nástroje tejto regulácie a ich význam, ako aj neopodstatnenosť obavy komisie z porušenia zásady voľného pohybu kapitálu, slobody usadiť sa a zásady oddelenosti priamych platieb.
Slovensko podľa nej zároveň deklarovalo úmysel vypustiť zo zákona podmienku 10-ročného trvalého pobytu, respektíve sídla na území SR pre tri kategórie záujemcov o nadobudnutie vlastníctva pôdy. V ostatných sporných otázkach však Slovensko nevidí dôvod ustupovať v plnom rozsahu výhradám EK.
"SR bude v medziach programového vyhlásenia vlády naďalej hľadať možnosti nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov a sledovať cieľ, ktorým je prehlbovanie procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi," poznamenala.
Postupom komisie sú podľa Gasperovej dotknuté viaceré "nové" členské štáty EÚ, ktoré sa z iniciatívy Maďarska snažia v posledných mesiacoch o spoločný postup voči EK vo veci regulácie trhu s poľnohospodárskou pôdou na úrovni celej únie.
"Je preto zaujímavé, že EK pristúpila práve v tomto čase k vydaniu odôvodneného stanoviska, kedy môže od dotknutých členských štátov očakávať oficiálne návrhy na komplexné riešenie problematiky," dodala Gasperová.
