Kto sa prejde autom v okolí Bratislavy, uvidí v priľahlých obciach desiatky a desiatky rozostavaných domov a prázdnych pozemkov, pred ktorými stojí iba skrinka na plynomer a elektromer. Napríklad medzi Bratislavou a Rovinkou sa práve spustil predaj stovky pozemkov, podobná situácia je aj vo všetkých ostatných dedinách, z ktorých sa v priebehu najbližších rokov stanú malé mestá. Ak nie nové mestské časti Bratislavy. Príklad obce Miloslavov:ešte pred pár rokmi registrovala dedina 1 400 obyvateľov, teraz to je už vyše dvojnásobok. A územný plán ráta až s osemtisícovou populáciou.
Po krátkom útlme výstavby sa najneskôr vlani opäť naplno rozbehla expanzia satelitných dediniek blízko hlavného mesta. Napriek zápcham, dlho odkladanej výstavbe obchvatu a rýchlostnej cesty R7 na juhu Slovenska aj príbehom mnohých ľudí, ktorí sa z dôvodu kolabujúcej dopravy radšej vrátili do mesta.
Mať vlastný dom so záhradou a psou búdou je sen strednej vrstvy. Snívanie dopĺňajú aj racionálne faktory: vysoké ceny nehnuteľností v Bratislave a historicky najvýhodnejšie podmienky hypotekárnych úverov opäť naštartovali záujem ľudí o bývanie mimo mesta.
„Dopyt po bývaní mimo mesta bol hlavne pri Bratislave v poslednom desaťročí pomerne silný. Je to z dôvodu prudko narastajúceho počtu obyvateľov, ktoré samotné mesto ťažšie absorbuje,“ vysvetľuje Martin Čapo z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Podľa Čapa bývanie na vidieku uprednostňujú najmä dve skupiny ľudí:
„Prvou je tá, ktorá je motivovaná nižšími cenami v porovnaní s bývaním v meste. Sú tu takí, pre ktorých je bývanie mimo mesta a dochádzanie do mesta za prácou často jedinou alternatívou, ako vlastniť svoje bývanie. Druhá skupina je tá, ktorá vyhľadáva bývanie mimo mesta, kvôli životnému štýlu, ktorý si želá. Hľadajú pokojnejšie prostredie v blízkosti prírody. Samozrejme, dôležitú úlohu tu zohráva aj želanie vlastniť dom ako ideál bývania so všetkým, čo ponúka.“
Zo skúsenosti realitného makléra vyplýva, že záujemcovia, ktorí si bývanie na vidieku vyberajú z finančných dôvodov, si vyberajú skôr byt, zatiaľ čo ľudia túžiaci po pokoji a súkromí siahajú po dome.
Pokoj vidieka pred ruchom mesta preferuje množstvo mladých rodín aj dôchodcov (zdroj: SME - Ján Krošlák)Zápchy prevážia iné výhody
Martina Makajová je rodená Bratislavčanka, ktorá takmer celý život prežila v meste. Teraz už však štvrtý rok býva spolu s manželom, dcérkou a psom v Moste pri Bratislave. No nie v dome, ale v priestrannom trojizbovom byte s predzáhradkou. „Pôvodne sme chceli kúpiť dom, no nemohli sme si to dovoliť, tak sme chceli aspoň byt, ktorý by mal vlastnú záhradku,“ vysvetľuje Martina Makajová. Pár sa napokon rozhodol pre byt, ktorý ich finančne až tak nezaťažil a nebol ani príliš ďaleko od Bratislavy.
Keďže sa Most pri Bratislave nachádza asi päť kilometrov od mesta, dochádzanie dvojica nepovažuje za veľký problém: „Dá sa dochádzať aj autobusom, aj autom, vlakom žiaľ nie.“ Obec je však v oblasti, z ktorej denne dochádzajú do práce v Bratislave tisícky ľudí, obyvatelia sa nevyhnú ani zápcham:
„Keď človeka zastihne zápcha, či už ráno do práce alebo poobede smerom domov, tak cesta môže trvať aj 45 až 60 minút.“ Napriek tomu však mladá matka na bývanie na vidieku nedá dopustiť: „Stále to má mnoho výhod, najmä menej ruchu a pokoj, ktorý tu je. Som síce rodená Bratislavčanka, ale do mesta by som už žiť nešla.“
Podnájom či hypotéka? Prečo je bývanie vo vlastnom stále výhodnejšie Čítajte Dom v cene bratislavského trojizbáku
Podobný názor má aj Matej Urban, ktorý už roky býva v obci len pár kilometrov od Senca. „Bývam v zrekonštruovanom dome s rodičmi od mojich šiestich rokov. Rodičia vtedy kúpili a prerobili starý dom,“ hovorí Matej, ktorý momentálne v dome býva aj s manželkou, no obzerajú sa aj po vlastnom bývaní v tej istej lokalite. „V Bratislave stojí pekný trojizbový byt rovnako ako dom v satelitnej obci. Bývanie mimo mesta síce prináša nutnosť cestovať, avšak aj pokoj a súkromnejšie prostredie bez nutnosti chodiť na schôdze obyvateľov bytov a podobne,“ vysvetlil Matej.
Výhodou je podľa neho aj to, keď má dedina dobrú občiansku vybavenosť a človek nemusí cestovať kvôli nákupom či iným záležitostiam do mesta. Hoci si na bývaní v obci cení najmä možnosť mať vlastný rodinný dom, žiť v dome v meste považuje za niečo úplne iné: „V meste je predsa len väčší ruch. Nie je také jednoduché len tak pustiť deti von sa hrať.“ V súvislosti s nedostatkom kultúrnych a spoločenských aktivít na dedine to nevidí tak čierno, ako tí, čo tvrdia, že na dedine sa nedá nikam ísť: „Vždy to záleží na vzťahoch a akejsi komunite v rámci obce.“
Za jasnú nevýhodu považuje iba dochádzanie do práce. Keďže obaja s manželkou sú zamestnaní v Bratislave, cestujú do hlavného mesta denne vlakom alebo autom. Vlakom a mestskou dopravou trvá presun asi hodinu. Pri ceste autom to je rôzne. „Bez zápchy sme doma asi za polhodinu. Ak je zápcha naozaj veľká, tak to môže trvať aj dve hodiny, no to sa mi stalo zatiaľ len dva razy za rok. Priemerne to však trvá asi 45 minút,“ dodáva.
Slováci túžia po bývaní vo vlastnom dome (zdroj: pexels.com)Občianska vybavenosť je dôležitá
Šéf realitnej kancelárie Martin Čapo na základe vlastnej praxe tvrdí, že bývanie na vidieku vyhľadávajú mladšie rodiny, ktoré z mesta odchádzajú s druhým dieťaťom za záhradou a lepším prostredím. „Menšiu skupinu predstavujú staršie páry, ktoré opúšťajú svoj mestský byt, aby si dopriali pokoj vo vlastnom domčeku,“ dodáva.
Pre tých, ktorí pracujú v meste je jasnou nevýhodou dochádzanie. „Najčastejšie spomínaným negatívom je horšia dopravná dostupnosť, aj keď si myslím, že 30 alebo 45 minút, je primeraná cena za komfort bývania v dome. Väčšie mestá to mávajú aj horšie,“ hovorí Čapo. „Problém je, ak daná lokalita neposkytuje potrebnú infraštruktúru a vy okrem práce cestujete prakticky za všetkým. Aj preto sú lokality mimo mesta s dobrou vybavenosťou (obchody, školy, služby) tie vyhľadávanejšie,“ uzatvára.
Dom – splniteľný sen vďaka hypotéke?
Podľa aktuálnych štatistík Eurostatu ceny bytov a domov na Slovensku medziročne vzrástli o 5,4 percenta. Z údajov Európskeho úradu vyplýva, že ceny domov na Slovensku koncom roka 2015 medzi ročne stúpli o 4,8 percenta. V prvom štvrťroku 2016 záujem kupujúcich prevýšil v Bratislave ponuku voľných nových bytov, vyplýva z analýzy spoločnosti Bencont Investments.
V tomto období dosahovala priemerná absolútna cena nových bytov v hlavnom meste až 156-tisíc eur, a práve to je častý dôvod, prečo sa záujemcovia o kúpu vlastného bývania obzerajú skôr po dome na vidieku, či už po novostavbe alebo staršej nehnuteľnosti vhodnej na rekonštrukciu.
Kúpa, výstavba alebo rekonštrukcia nehnuteľnosti sa momentálne najčastejšie rieši hypotekárnym úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou. Hypotékam momentálne prajú aj nízke ceny úrokových sadzieb a iné výhody, preto sen o dome so záhradou nie je až taký vzdialený. VÚB banka ponúka úrok už od 1,49 percenta a fixáciu na jeden, tri, štyri alebo päť rokov.
„Keďže ľudia si chcú nízke sadzby zafixovať na čo najdlhšie obdobie, najväčší záujem evidujeme pri 4-ročných fixáciách s úrokom 1,49 percenta,“ hovorí makroekonóm VÚB banky Andrej Arady. „Neskôr pri výročí sa výška splátky prehodnocuje podľa novej sadzby. Stále však možno upraviť aj dobu splácania, pričom s jej predĺžením mesačná splátka klesne. Záujmom banky je vždy primárne, aby klient svoju hypotéku dokázal obsluhovať. Podmienky je možné upraviť kedykoľvek,“ hovorí makroekonóm VÚB banky Andrej Arady.
12 jednoduchých rád ako si vybaviť lacnú hypotéku Čítajte Tento článok vám prináša Všeobecná úverová banka.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Viktória Mirvajová pre VÚB
