BRATISLAVA. Viac reštaurácií, fastfoodov či kaviarní by malo pribudnúť v nákupných centrách na celom Slovensku. V posledných rokoch sa ukazuje, že sa do nich tisícky ľudí chodia len najesť a v bežných obchodoch nenakupujú.
Otvárať by sa mali najmä špecializované prevádzky, napríklad s raw či vegetariánskym jedlom. Nemali by byť tiež nakopené v jednom stravovacom kútiku, ako to často bývalo doteraz.
Prečo sú Slováci závislí od nákupných centier Čítajte Súčasť nákupov
Prevádzky, kde sa predáva jedlo a pitie, by do piatich rokov mali zaberať viac ako dvojnásobnú plochu oproti dnešku, očakáva realitno-poradenská spoločnosť CBRE, ktorá u nás spravuje viacero nákupných centier.
Dnes zaberajú asi päť až desať percent z celkovej prenajímanej plochy v nákupných centrách. „Čakáme, že sa tento podiel zvýši na 25 percent,“ hovorí Drahomíra Englišová, riaditeľka správy nehnuteľností CBRE.
Dôvodom je, že podľa celoeurópskeho prieskumu spoločnosti chodí každý tretí človek do nákupného centra len preto, aby sa najedol. Pre 40 percent ľudí je zastávka v stravovacom kútiku neoddeliteľnou súčasťou nákupu.
Nákupné centrá preto budú nútené, aby ešte viac vyhoveli zákazníkom, ktorí nechcú kupovať oblečenie či šperky, ale posedieť si s kamarátmi pri jedle. Najväčšiu šancu majú podľa Englišovej kvalitné prevádzky, napríklad s lokálnou, vegetariánskou či raw (tepelne neupravovanou) stravou. „Ľudia chcú jesť zdravé jedlá z kvalitných potravín a neváhajú za to zaplatiť viac. Chcú mať pocit, že robia niečo pre svoje zdravie.“
Uspieť však môžu aj fastfoody, kde si človek môže vybrať a rýchlo sa najesť, ale aj kvalitné reštaurácie s obsluhou. Nedá sa povedať, kam ľudia chodia viac, populárne sú napríklad ázijské bistrá, ale aj fastfoody s burgrami či pečenými kurčatami.
Nákupné centrum Eurovea v Bratislave má 38 gastro prevádzok, ktoré fungujú buď samostatne, alebo ako súčasť kníhkupectva, kina či obchodu s módou.
„V blízkej budúcnosti plánujeme otvoriť ďalšie dve prevádzky, jednou z nich je Starbucks. Záujem návštevníkov o gastro je u nás vysoký, môže za to blízkosť kancelárií, ale aj centra mesta,“ hovorí PR manažérka centra Oľga Hammer.
Podobne uvažuje aj Aupark v Bratislave. Hoci má vyše tridsať gastronomických zariadení, stále pridáva nové.
„Dôležitosť gastronómie v nákupnom centre bude stále rásť. Sledujeme, že návštevníci majú stále väčší záujem o inovatívne koncepty predaja jedla, kávy, nápojov, ovocia a zeleniny,“ hovorí Jozef Halász, manažér Auparku.
Zväčší sa boj o ľudí
Na zmenu môžu doplatiť reštaurácie v okolí centier. Podľa CBRE sa konkurenčný boj vyostrí. Spoločnosť vypočítala, že každá minúta, ktorú človek v nákupnom centre strávi, znamená nárast zisku o 80 centov.
Preto sa centrá budú snažiť, aby pritiahli čo najviac ľudí a aby reštaurácie rozložili tak, aby ľudí motivovali k nákupu aj v iných obchodoch.
„Ťažko povedať, či pôjde o veľkú konkurenciu. Ľudia sa chodia najesť tam, kde im chutí a kde sa cítia dobre. Asi ťažko pôjdu do nákupných centier obedovať turisti a naopak ľudia, čo sa chcú rýchlo zasýtiť, nepôjdu do luxusnej reštaurácie,“ myslí si Marek Harbuľák, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií.
