BRATISLAVA. Grécku už nepomáhajú veritelia a krajiny len finančnými príspevkami. Do riešenia problémov krajiny sa aj osobne angažujú.
Je to len pár dní, čo Francúzi informovali, že chcú cez investície pomôcť gréckej ekonomike. „Vyzývame našich podnikateľov, aby sa pozreli na investičné možnosti, pretože chceme pomáhať pri zotavovaní gréckej ekonomiky,“ povedal premiér Manuel Valls v rozhovore pre grécky denník Kathimerini.
Pošle ruských turistov
Podľa neho by francúzski podnikatelia mohli zarobiť, ak by investovali do gréckeho turizmu, energetiky alebo dopravy a poľnohospodárstva.
Francúzi pritom nie sú jediní, ktorí sa obzerajú po gréckom trhu a hľadajú, ako by zarobili. Pred viac než týždňom navštívil krajinu aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vyhlásil, že aj ruské firmy majú záujem o grécke privatizačné projekty. Rovnako sa zaujímajú o energetiku a dopravu. Do krajiny pricestoval podľa portálu e15.cz so šéfmi ropných a plynárenských firiem.
Obnoviť prepojenia medzi krajinami, ktoré oslabli pre európske sankcie, chce Putin aj vďaka turizmu. V Aténach vyhlásil, že do krajiny pošle ruských turistov. Už v marci podľa Putina prílev turistov do krajiny stúpol o 500 percent. Podľa neho by tento rok mohlo Grécko navštíviť až milión Rusov. A ich počet sa časom môže ešte zvyšovať, všetko závisí od rýchlosti vybavovania víz.
Miliardy eur
Ani takéto obchody Grécku podľa odborníkov nepomôžu, aby sa z problémov dostalo samo.
Jeho dlh je príliš vysoký a rast ekonomiky pomalší, ako sa čakalo. Za prvý kvartál roka 2016 to bolo 0,5 percenta.
Problémy krajina dokáže vyriešiť len vďaka veriteľom či pomoci ostatných krajín Európy. Tí krajinu nemienia nechať zbankrotovať, o čom svedčia aj nedávne ústretové kroky. „Politici si stále nechcú priznať, že zachraňovať Grécko bola od začiatku chyba. Už to ale stálo príliš veľa peňazí, aby sa veritelia odvážili to teraz vzdať,“ hovorí analytik Next Finacne Jiří Cihlář. Za posledných šesť rokov krajine odklepli finančnú pomoc vo výške 326 miliárd eur.
Na poslednom zasadnutí krajine odobrili ministri financií krajín eurozóny ďalšiu časť úveru vo výške 10 miliárd z tretieho záchranného balíka (86 milárd eur).
Doteraz Gréci vcelku plnili dohodnuté podmienky. Po odsúhlasení peňazí však poslali podľa agentúry Reuters veriteľom list, v ktorom im oznámili, že niektoré dohodnuté podmienky nesplnia, napríklad tie o spornej dôchodkovej reforme. Tieto informácie doteraz nikto nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. „Situácia v Grécku sa priveľmi nemení. Raz za čas sa krajina nezaobíde bez pomoci a veritelia im po chvíľkovom strašení peniaze poskytnú,“ hovorí Cihlář.
Budú riešiť dlh
Teraz budú musieť lídri eurozóny vyriešiť čo s nesplatiteľným gréckym dlhom. Ten je udržateľný len do roku 2020. Podľa agentúry Reuters sa ministri dohodli, že krajine v roku 2018 ponúknu dohodu o zmiernení dlhu.
Podľa analytika VÚB banky Andreja Aradyho zrejme krajine jednoducho odpíšu jeho časť. „Len reformami či rastom z neho nevyrastú,“ dodáva.
