BRATISLAVA. Pre niekoho je to peklo, pre iného vítaná úľava od mestského ruchu či anonymity. A pre iného je to príležitosť, ako sa chváliť obrovským domom s bazénom, garážou a manželkou s troma deťmi.
No pre všetkých, ktorí sa presťahovali do satelitného mestečka a predtým žili v meste, je to najmä zmena.
Každý neodhadne všetky jej dôsledky.
Tam i späť
Do novovzniknutých rezidenčných zón v dedinkách v okolí Bratislavy sa ľudia sťahujú z rôznych dôvodov.
Najčastejšie sa im za rovnakú cenu, akú má byt v Bratislave, žiada zvýšenie komfortu bývania, ktorý by mal priniesť rodinný dom.
“Predstava vlastného domu so záhradou bola podmanivá. Nevyšlo to. Sme nazad v meste.
„
Ten istý faktor, keď zistia, že život na periférii nie je pre nich, ich zasa láka naspäť do novostavieb v meste. Predstavy, čo je pre koho komfortné, sa totiž môžu meniť. Vekom i skúsenosťami.
„Predstava vlastného domčeka so záhradou bola očarujúca a podmanivá. Najviac zavážilo vlastníctvo rodinného domu a možnosť vytvoriť dedičstvo pre potomstvo,“ hovorí Jana, ktorá už dnes býva nazad v Bratislave.
Na vidieku jej prekážalo, že nezapadla do komunity, popri bábätku nevyšli záhradkárske plány a rodinu zaťažovalo, že neustále niekam, hoci aj na drobný nákup, museli ísť autom.
Bungalov, ktorý začali stavať ešte v čase realitného boomu, napokon predávali dlhých šesť rokov.
V Bratislave, hoci v okrajovej mestskej časti, býva z dediny vzdialenej okolo 30 kilometrov naspäť aj Marcel.
Do mesta sa jeho rodina vrátila preto, že im chýbal spoločenský život, časom aj anonymita a dochádzanie v ranných zápchach bolo katastrofou.
Blízka rodina, ktorá nerešpektovala súkromie príbuzných, pohode na vidieku tiež nepridala.
Chýbajúci spoločenský život či nedostatok kultúry popri ťažkostiach s dopravou sa spomína aj v mnohých ďalších príbehoch vysťahovalcov a navrátilcov. Alebo aj ľudí, ktorí o svojom návrate ešte len uvažujú.
„V čase kúpy sme mali obaja už len pár rokov do dôchodku, brali sme to ako zlepšenie bývania,“ opisuje Jarmila. Kúpu nehnuteľnosti za Bratislavou síce stále považuje za dobré rozhodnutie, no po druhý raz by zvažovala lepšie lokalitu.
„Po čase zisťujem, že oveľa menej chodíme do divadla či do kina a na iné kultúrne podujatia, lebo sa nám už večer nechce zopakovať si tortúru cestovania,“ dodáva. Preto teraz zvažuje, že sa vrátia do mesta a vyberú si vhodný bytík v niektorej z novostavieb.
Je to skutočne až také zlé?
Ako pre koho. Niekomu vyhovuje, že má kam ísť so psom, alebo môže kočíkovať vnúča bez strachu z blízkosti veľkej cesty. Iný vidí v zmene prostredia možnosť na novú sebarealizáciu.
Veľa záleží na tom, ktoré satelitné mestečko si nový obyvateľ vyberie. Ako sa tamojšia samospráva snaží zaujať nových obyvateľov, ponúknuť im zázemie v obci.
No aj to, či nový obyvateľ vôbec plánuje zapadnúť do života obce. Či sa uspokojí s dedinskou školou (ak je), a tiež to, či sa (ak má možnosť), zapojí do novej komunity, bude uprednostňovať miestne služby a podobne.
Za najväčší problém totiž starostovia obcí s novými rezidenčnými lokalitami považujú, že noví obyvatelia síce v obci žijú, no neprihlásia si v nej trvalé bydlisko.
To pre obec znamená nemalú stratu na príjmoch z podielových daní, ktoré by mohla mať.
