Prežijú satelitné mestečka aj v tejto podobe, ktorú u nás majú?
„Satelitné mestečká sú prirodzene nevyhnutné. Nie je to správne, sú to monofunkčné, monotematické územia, posunuté mimo normálneho organizmu mesta, úplne závislé od transportu tam a späť. V týchto častiach, v tejto urbánnej kaši, sa len relaxuje a prespáva a chodí sa pracovať do mesta.“
Urbánna kaša?
„To je terminus technicus na pomenovanie toho, ako sa mestá rozplazili a vytvorili štruktúru nízkej zástavby po celom obvode. Pretože cena pozemkov bola prijateľná a existovala možnosť dostať sa v jednotlivých prímestských častiach k výstavbe a bývaniu.
“Vybavenosť má ľudí premiešať. Tých pôvodných s prišelcami.
„
To všetko ešte v kombinácii s veľkou nesympatiou ľudí v pôvodnom prostredí so zahusťovaním. A tak sa deje, čo sa deje. Je to teda vyliata masa bývania do periférie mesta.“
Čo všetko by mali mestečká mať, aby fungovali lepšie? V čom sa pri nich spravila chyba, keď sa začali budovať?
„Ťažko to zrejme nazvať chybou. Vznikli tak, ako to určili podmienky. Väčšie mestá, ktoré podstatne dávnejšie spracovali svoj nárast, vznikajú ako súmestia, kde každá časť má svoje lokálne centrum. A na lokálne centrum sa viaže všetko ostatné.
U nás existuje jedno centrum mesta, a to ostatné znamená spleť rôznych funkcií pri cestách, po ktorých sa ľudia dostávajú do odtrhnutých satelitných častí.
Vzniká v nich absencia pracovných možností. A asi je ich tam aj ťažké vytvoriť, pretože sa nedá očakávať, že kto v takej časti žije, sa aj v konkrétnej tamojšej firme zamestná. Potom nastáva presúvanie sa za prácou, záťaž na cesty, dopravné zápchy.
Tie časti sú ďalej od centra, ako by bolo vhodné, povedzme, pre jazdu na bicykli aspoň osem mesiacov do roka. A ďaleko pre pešie dochádzanie. Pendlovanie potom znamená dve, tri autá v rodine, namiesto jedného, ktoré býva v rodine v meste a tak ďalej.“
Je možné súčasný stav zlepšiť? Alebo už aspoň stavať podľa lepších zásad?
„Už asi ani nie. To, čo sa udialo tu, sa udialo aj v iných krajinách, udialo sa to a deje veľmi silno v Českej republike, Maďarsku a iných okolitých štátoch.
Každá z obcí si rieši územným plánom to, aby k sebe dostala čo najviac obyvateľov. Snahou je ich ubytovať, už menšou snahou či dokonca nezáujmom, alebo je to aj nemožné dostať k nim nejaké občianske funkcie, pretože to nie je finančne výhodné.
Tak zbytočne vznikajú monofunkčné akoby mestské časti, no sú to len zóny bývania a relaxu. Silne tomu napomáha aj súčasná hypotekárna politika.“
Mnohí ľudia začínajú zvažovať návrat do mesta alebo sa už presťahovali naspäť. Začnú sa satelitné mestečká vysídľovať?
„Dopyt po bývaní v mestách, ako je Bratislava, pretože ponúkajú pracovné príležitosti, je obrovský. Vysídľovať sa nebudú. Ľudia sa budú skôr preskupovať.
Tí, ktorí tam bývajú, po nejakom čase, keď im odrastú deti, zistia, že to neustále dochádzanie do práce a z práce im nesedí, možno to zmenia. A možno to zmenia tak, že domy nechajú deťom a nájdu si byt v meste a podobne.
Ale hlad po nehnuteľnostiach, po uspokojovaní bývania v prírode alebo v odtiahnutej polohe od rušného centra mesta ostane.“
Ako sa projektuje zóna v satelitnom mestečku? Developer sľúbi bývanie v prírode blízko občianskej vybavenosti a postaví ulicu v poli bez chodníka do obce.
„Niekoľkokrát sme sa zúčastnili na projektovaní takýchto častí. Charakter návrhu je po vybudovaní nejaký, časom, keď sa ľudia nasťahujú, tak sa územie dopĺňa, nejakým spôsobom spája s obcou. Boli sme svedkami, že časti, ktoré boli pôvodne odtrhnuté, sa dnes stali integrálnou súčasťou obce.
Záleží na obciach, aby sa o svojich daňových poplatníkov starali a vytvorili im podmienky na koexistenciu s obcou.“
Developer sa teda veľmi nestará o to, čo obec spraví?
„Developera nezaujíma nič iné, len aby postavil a predal.“
A projektanta?
„Ten sleduje územný plán. Súlad s ním musí rešpektovať a keď je tam plocha na vytvorenie iba bývania, tak to tak robí. Toto celé vychádza z územných plánov obcí.“
Čiže záleží na obci, aby si naplánovala rozvoj zón?
„Určite áno. Obec zadáva požiadavky na to, aby územný plán nejako vyzeral, aby v územnom pláne aj v nových častiach bol predestinovaný vznik malých častí, punktov občianskeho vybavenia, kultúry.
A to nielen pre konkrétnu časť, ale pre celú obec, aby sa obyvatelia mohli miešať. Aby to nebolo tak, že pôvodní obyvatelia ostávajú v obci a prišelci stále na okraji.“