Pred niekoľkými dňami ste sa vo svojom ekonomickom komentári posťažovali, že ste sa nepohodli so svojimi včelami a zaútočili na vás. K včeláreniu sa dnes vracia množstvo ľudí, aj vy ste mu prepadli?
"Asi pred troma rokmi sme si s manželkou kúpili pozemok, z ktorého sme urobili sad. Bol prázdny, a tak sme rozmýšľali, ako ho zveľadiť. Vraveli sme si, že by bolo pekné nasadiť tam včely a starať sa o ne, len tak pre radosť. Chceli sme pomôcť prírode, zvýšiť svoje výnosy a naučiť sa niečo nové. Nebolo to pre peniaze, skôr sme chceli nejakú zábavku."
S koľkými úľmi ste začínali?
"So štyrmi, a to mi úplne stačí. Som malý včelár a nepotrebujem veľkú farmu. Naše včeličky nám pokryjú všetky potreby, sú len pre rodinu a známych."
Včelárenie nie je lacná zábavka, koľko ste doň investovali?
"Už si presne nepamätám, ale úle a ich vybavenie ma stálo asi 20-tisíc českých korún (skoro 740 eur). A to bola len začiatočná investícia. Ak som chcel vytáčať med a nebyť od nikoho závislý, musel som si kúpiť medomet, ktorý stojí asi 10-tisíc korún (skoro 370 eur). K tomu treba prirátať oblek pre mňa, pre deti, ktoré takisto chodia k včelám. Nejaké ďalšie poplatky, napríklad do včelárskeho zväzu, už ani nerátam. Oproti ostatným veciam sú to drobné. Pre mňa nemá význam počítať každú korunu, ktorú do včelárenia dám, lebo to nerobím pre peniaze. Ak by som robil, bolo by to pre mňa extrémne stratové."
Nie je to v kontraste s tým, čo robíte každý deň? Ste predsa ekonóm, venujete sa číslam, percentám, burzám. Nie je podľa vás neekonomické venovať množstvo času včelám, hoci z nich nemáte veľký finančný osoh?
