Minerálka chýbala za socializmu v máloktorej domácnosti.
Novú plniareň a administratívne budovy v Budiši začali stavať v roku 1967, no trvalo dlhých dvanásť rokov, kým sa z fabriky vydali na cestu do rôznych kútov Československa prvé fľaše budišskej minerálnej vody.

Na trh prišla medzi poslednými, no rýchlo sa uchytila. „Až nečakane dobre. Aj napriek tomu, že v tých časoch sme o nejakom marketingu nechyrovali. Kvalitou sa minimálne vyrovnala tým minerálkam, ktoré sa už predávali,“ vysvetľuje niekdajší riaditeľ štátneho podniku Západoslovenské žriedla zo sídlom v Santovke Jozef Lacko.
Za socializmu mali plnenie minerálnych vôd do fliaš na Slovensku pod palcom dva podniky – Západoslovenské žriedla plnili Santovku, Slatinu, Maštínsku a Fatru a Východoslovenské žriedla s minerálkami Baldovská, Salvatorka a Cigeľka. K tradičným minerálkam pribudli po roku 1989 ďalšie, Budišská je momentálne jednotkou na trhu.