Dubajská firma RKN Global oznámila, že v Banskej Bystrici nepostaví továreň na výrobu cenín a čistopisov občianskych preukazov, pasov a platobných kariet.
Oznam zverejnila RKN Global na svojom webe v piatok. Tri týždne predtým si spoločnosť objednala platenú správu v štátnej tlačovej agentúre TASR, že projekt napreduje a chystá sa požiadať o stavebné povolenie.
Investíciu do výroby cenín za 89,4 milióna eur sľubovala dva týždne pred marcovými voľbami vláda Roberta Fica, fabrika mala zamestnať 1238 ľudí. Vláda krátko pred voľbami schválila na projekt dotácie za osemnásť miliónov eur.
Kampaň Smeru bude lacnejšia o 20 miliónov Čítajte RKN: Čakali sme nadšenie
Ihneď po oznámení investičného zámeru sa ukázalo, že plán je nafúknutý, RKN Global nemá skúsenosť s výrobou dokladov a firma v skutočnosti robí len sprostredkovateľa Ukrajincom vyšetrovaným pre korupciu.
Vlastník RKN Global a niekdajší generálny tajomník Interpolu Ronald K. Noble teraz tvrdí, že investíciu zrušili pre „turbulentnú politickú atmosféru na Slovensku a v Európskej únii“.
V stanovisku spoločnosť RKN Global tvrdí, že od Slovákov očakávala pozitívne reakcie, ale vraj ich prehlušil „útok opozície a denníka SME na premiéra Fica a vládnu stranu“.
RKN tvrdí, že médiá videli investíciu podozrivo, pretože bola oznámená pár dní pred voľbami. V stanovisko spoločnosť opomína podozrivých Ukrajincov, ktorý mali fabrike dodať technológie aj know-how na výrobu cenín a dokladov, a tiež nereálne vysoký počet ľudí, ktorých chcela vo fabrike zamestnať.
Podozriví Ukrajinci
Riaditeľom RKN Global je ukrajinský podnikateľ Jurij Sidorenko. V minulosti na Ukrajine založil konzorcium EDAPS (skratka z ukrajinského Jedyna Deržavna Avtomatyzovana Pasportna Systema, pozn. red.), ktoré dodávalo doklady ukrajinskej vláde za proruského prezidenta Viktora Janukovyča a ktoré čelí podozreniam z podvodu.
Sidorenka a jeho synovca Alexandra Vassilieva, ktorý bol predsedom predstavenstva EDAPS, v USA pred dvoma rokmi obžalovali z podvodu a podplácania pri zháňaní verejných zákaziek.
Noble túto výhradu odbíjal argumentom, že obžaloba bola odmietnutá a platí prezumpcia neviny. Americký sudca vlani žalobu naozaj odmietol, ale nespochybnil dôkazy proti Sidorenkovi a Vassilievovi.
Obžalobu súd odmietol z procesných dôvodov, prečože korupcia sa týkala občanov iných štátov a stala sa mimo Ameriky – teda americké súdy nemali právomoc prípad pojednávať.
Prokuratúra obžalobu podala, pretože korupcia sa týkala zákazky pre medzinárodnú organizáciu civilného letectva ICAO, do ktorej rozpočtu USA prispievajú. Sudcovi to na otvorenie procesu proti Ukrajincom nestačilo.
Slovensko navrhli Ukrajinci
Po zmene pomerov na Ukrajine vo februári 2014 a po úteku Janukovyča do Ruska zhabalo tamojšie ministerstvo vnútra konzoriu EDAPS časť majetku, zrušilo zákazky a vydalo stanovisko, že to je „začiatok odhaľovania korupčných intríg vo fungovaní EDAPS“.
Podľa dokumentov, ktoré má SME k dispozícii a vyzerajú ako záznamy z databázy Interpolu, vymeral v roku 2000 švajčiarsky súd Sidorenkovi osemnásť mesiacov za falšovanie dokumentov a porušenie dôvery. Trest nakoniec odročili, keďže Sidorenko už strávil 446 dní vo vyšetrovacej väzbe.
Konzorcium EDAPS už neexistuje, vlani sa premenovalo na Industrial Innovation Group so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Webová stránka skupiny odkazuje na tri ukrajinské firmy – VTI, Polly-Service a Holography, ktoré boli členmi EDAPS a mali spolupracovať aj na výrobe dokladov v Banskej Bystrici.
Jurij Sidorenko je podľa ukrajinského obchodného registra konečným vlastníkom všetkých troch firiem a tiež celej Industrial Innovation Group, ktoré mali dodať banskobystrickej továrni know-how, technológie a expertov.
Práve Sidorenko navrhol Slovensko ako vhodné na investíciu do výroby dokladov.
„Myšlienku postaviť tlačiareň cenín na Slovensku mi vnukli naši ukrajinskí priemyselní partner,“ priznáva Noble aj v stanovisku, ktorým informoval o zrušení projektu, hoci ešte pred mesiacmi bol podráždený, keď médiá spájali RKN Global s podozrivými Ukrajincami.
Človek z vedenia SDĽ
Dubajská firma RKN Global banskobystrickú investíciu riešila cez slovenskú eseročku RKN Global Europe, ktorej konateľom je Alan Buriš. Je to syn Jozefa Buriša, bývalého člena republikovej rady Strany demokratickej ľavice, ktorá splynula so Smerom.
Jozef Buriš od začiatku popiera, že by pomáhal Ukrajincom s investíciou, no dokumenty anonymne doručené redakcii denníka SME naznačovali opak.
Súčasťou zásielky sú aj dokumenty, ktoré sa podobajú na kópiu e-mailov Ukrajinca Juriho Šostaka Josefovi Burišovi. Z dokumentov nie je zrejmé, či Jozef Buriš na nejaký e-mail odpovedal. Teoreticky mohol jeho syn Alan len použiť otcovu e-mailovú schránku. Každá správa sa však začína slovami „Pán Jozef Buriš“.
Jedným zo súborov, ktoré Šostak poslal Burišovi, má byť aj „krátka analýza“ o nedostatkoch vládnej kontroly nad výrobou biometrických dokladov a cenín v Slovenskej republike. „Je vykonaná na základe nášho prieskumu trhu,“ píše sa v správe.
Súčasťou je aj prehľad, kto a aké čistopisy dokladov či kolkov Slovensku dodáva, aké bezpečnostné prvky ceniny a doklady majú a dokedy sú s ministerstvami uzavreté zmluvy na ich dodávku. Šostak v správe vystupuje ako riaditeľ stratégie a rozvoja RKN Global, ktorú vlastní Noble.
V rokoch 2010 a 2011, teda v čase, keď Interpol pod Noblovým vedením rokoval s EDAPS, bol Šostak predsedom jeho predstavenstva. Na ukrajinských weboch sa dá vyhľadať, že dnes je viceprezidentom Sidorenkovej Industrial Innovation Group.
Slovenská informačná služba v roku 2005, za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, spojila Jozefa Buriša s pokusmi obchodovať s vojenským materiálom.
Burišova firma sa podľa informácií SIS pokúšala zohnať asi šesťsto protitankových granátometov sovietskej výroby pre Irak. Podľa informátora tajnej služby „bolo možné bez problémov zohnať tieto zbrane napríklad na Ukrajine“. Či sa obchod uskutočnil, správa SIS z roku 2005 nespomína. Jozef Buriš pre SME tieto zistenia tajnej služby odmietol.
Nafúknutý sľub o zamestnancoch
Investičný zámer RKN mal nielen čudné pozadie, ale jeho plány boli priveľké.
Podľa vlastného webu vyrába 27 rôznych produktov. Vraj dokonca aj platobné karty s logom MasterCard a Visa, no ani jedna z týchto kartových spoločností nemá žiadny produkt RKN uvedený medzi autorizovanými technológiami.
Na internete sa nedá nájsť ani žiadny patent RKN Global. Noble to vysvetľoval tak, že technológie a know-how fabrike dodajú jej priemyselní partneri, ktorými mali byť Ukrajinci vyšetrovaní pre korupciu.
Spoločnosť RKN Global Europe nebola ani na zozname firiem certifikovaných Európskou federáciou pre tlač a digitálnu komunikáciu (Intergraf). Jej certifikát majú všetci veľkí dodávatelia vrátane dodávateľov dokladov pre Slovensko.
Neuskutočniteľný bol aj sľub zamestnať 1238 ľudí, pričom osem z desiatich malo mať vysokoškolské vzdelanie. Výroba cenín a dokladov je prevažne automatizovaná, preto nie je potrebný veľký počet zamestnancov.
Napríklad rakúska firma Austria Card vyrába ročne 60 miliónov kariet a vo svojich siedmich závodoch a štrnástich regionálnych pobočkách zamestnáva celkovo 900 ľudí.
Prehnané očakávania o ziskoch
Na investícii RKN Global nesedeli ani jej predpokladané hospodárske výsledky. Podľa ministerstva hospodárstva mala v roku 2018 prvýkrát čerpať daňové prázdniny v hodnote 1,6 milióna eur. Aby však vykázala takúto daňovú povinnosť, musela by firma dosiahnuť zisk 7,2 milióna eur.
Pri priemernej ziskovej marži na Slovensku, ktorá bola v roku 2013 podľa údajov analytického webu Finstat.sk 3,03 percenta, by to znamenalo mať tržby za 238 miliónov eur. Ide o tržby, ako majú na Slovensku veľké podniky, napríklad O2, Tatravagónka či Železiarne Podbrezová.
Keby mal RKN ziskovú maržu napríklad 20 percent, na dosiahnutie zisku 7,2 milióna eur by mu stačili tržby aj za 36 miliónov eur.
Na porovnanie nitriansky závod nemeckej firmy Giesecke & Devrient na výrobu kariet v roku 2014 vykázal tržby 87 miliónov eur. V tomto závode v tom roku pracovalo 424 ľudí a vyprodukovali 86 miliónov SIM kariet a 43 miliónov platobných kariet a čistopisov osobných dokladov.
