BRATISLAVA. V žiadnej inej európskej krajine nie sú regionálne rozdiely také veľké ako na Slovensku. Hovorí o tom najnovšia štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Rozdiely v životnej úrovni, kvalite vzdelania či prístupe k práci sa u nás výrazne prehĺbili za posledných dvadsať rokov. Veľký problém s regionálnymi rozdielmi má okrem nás aj Austrália, Česko a Kanada.
Bratislava všetkých valcuje
Najvyspelejším regiónom na Slovensku je podľa OECD Bratislava, dostala najviac bodov vo všetkých dôležitých ukazovateľoch.
Napríklad, za príjem domácností získala Bratislava 5,2 bodu, východné Slovensko len 1,8. Bodovalo sa od 0 po 10.
Veľký rozdiel vidieť aj v kvalite a dostupnosti práce. Bratislava získala 8 bodov, stredné Slovensko 3,6 a východné 3,1.
Koľko musia robiť Bratislavčania a koľko ostatní, aby si zarobili na bývanie? Čítajte OECD však našlo aj oblasti, kde sa východ Bratislave vyrovnáva alebo ju dokonca predbieha. Napríklad životné prostredie má skoro dvojnásobný počet bodov na východnom Slovensku ako v hlavnom meste, lepšie známky dostali regióny aj za bezpečnosť.
Regionálne rozdiely sú podľa Radovana Ďuranu z INESS vo všetkých krajinách a je veľmi ťažké ich zmazať.
„V hlbokej doline, kde nikdy nesídlila univerzita, nie je možné postaviť automobilku, ťažiť ropu ani inštalovať solárne panely,“ hovorí s tým, že niektoré rozdiely sú prirodzené a vyvíjali sa historicky, preto je ťažké s nimi bojovať.
„Paradoxne, blahobytu Slovenska by prospelo, ak by sa ľudia v regiónoch viac koncentrovali do mestských celkov, sťahovali sa do krajského či hlavného mesta,“ myslí si analytik.
Pomôcť by mohli domáci aj zahraniční investori, ktorí by sa roztrúsili po krajine, dopĺňa analytička Poštovej banky Jana Glasová. Aj ľuďom v odľahlých regiónoch by sa zvýšili príjmy a mohli by viac míňať, čo by bolo dobré aj pre štát.
Glasová pripomína, že v bratislavskom regióne sa dnes v priemere zarába 1140 eur, v okolí Prešova len 653 eur. Obrovské rozdiely sú aj v miere nezamestnanosti.
Od západu sa len učíme
Bohatstvo a dobré výsledky Bratislavy sú však veľmi relatívne. Napríklad v porovnaní s Berlínom má Bratislava omnoho horší prístup k službám, komunitnému životu a povedzme kvalita bývania je v našom hlavnom meste obodovaná na 1,1, v Berlíne na 6,1.
Švajčiarsky Zurich nás zase predbieha v príjme, službách a napríklad kvalita zdravia je tam ohodnotená vyše 9,2 bodmi, v Bratislave 2,8.
„Na rozdiely sa dá pozerať rôzne. Veď polovica sveta by chcela bývať v najzaostalejšom regióne Švajčiarska,“ uzatvára Ďurana.
