BRATISLAVA, KYJEV. Obrovský dlh, korupcia, výdavky na bezpečnosť. Takto opísala súčasnú ekonomickú situáciu Ukrajiny analytička a šéfka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová.
„To je kokteil, ktorý musí nutne dostať ekonomiku do útlmu,“ vysvetľuje ekonómka. Dodáva, že ak by sa Ukrajine nepomáhalo, zbankrotovala by.
Je na tom náš východný sused naozaj tak zle? V januári tohto roka sa ukrajinský prezident Petro Porošenko hrdil, že krajina prežila prvú zimu bez toho, aby nakupovala ruský plyn. Namiesto toho si zadovážila európsky, ktorý bol o takmer tretinu drahší než ruský.
„Toto sumarizuje hlavný problém ukrajinskej ekonomiky,“ napísal nedávno britský denník The Guardian. Väčším problémom než korupcia v krajine je podľa neho „ideológia zrušiť všetky kontakty s Ruskom, krajinou, ktorá je historicky jej hlavným obchodným partnerom a investorom“.
Aj v dôsledku týchto rozhodnutí sa životná úroveň na Ukrajine znížila o polovicu, hodnota meny klesla o viac ako dve tretiny a inflácia vlani narástla na vyše 40 percent.
A to nie je všetko. Rozchodom Ukrajiny a Ruska v roku 2014 ukrajinský obranný a letecký priemysel stratil až 80 percent svojich príjmov, čo predstavuje podľa ukrajinského webu vybor.ua približne dve miliardy dolárov ročne.
Spoliehajú sa na pomoc
Ukrajina má však aj napriek takýmto nešťastným rozhodnutiam v posledných rokoch podľa analytičky šťastie. Pravda je, že sa na krajinu vzhľadom na vojenský konflikt hľadí miernejšie než napríklad na Grécko, čím je pre ňu jednoduchšie získať zahraničnú pomoc.
Posledné mesiace prebiehajú rokovania, na ktorých základe by mal Medzinárodný menový fond (MMF) Ukrajine poskytnúť úver v hodnote 1,7 miliardy dolárov (približne 1,5 miliardy eur).
Ide o tretiu tranžu finančnej pomoci, ktorá bola pozastavená pre politické nepokoje v krajine. Celková pomoc Ukrajine je vo výške 17,5 miliardy dolárov.
