BRATISLAVA, PARÍŽ. Francúzsko prežíva za posledný rok a pol už tretí veľký teroristický útok. Atak si vyžiadal minimálne 84 obetí. Na krajinu útočia teroristi častejšie ako na ostatné štáty Európskej únie, čo sa podľa odborníkov prejaví aj na jej ekonomike.
Ako prvé na udalosti zareagovali burzy. „Akciové indexy v celej západnej Európe klesajú. Francúzska burza o necelé jedno percento,“ hovorí analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Oveľa vážnejšie ako aktuálny prepad pocíti francúzska ekonomika dlhšie trvajúce efekty útokov. Strach a neistota môže totiž negatívne ovplyvniť cestovný a dovolenkový ruch.
Menej turistov, menej investorov
„Ľudia môžu rušiť svoje zájazdy, hotelierom a obchodníkom klesnú tržby, môže sa znížiť dopyt po športových a kultúrnych akciách,“ vysvetľuje analytik Saxo Bank Ondřej Drdek. Ukázalo sa to už vlani po novembrom útoku na Paríž. Podľa internetového predajcu leteniek pelikan.sk vtedy klesol záujem o Paríž takmer o tretinu.
Francúzsko však môže zápasiť nielen s poklesom záujmu turistov. Krajina sa môže stať menej zaujímavá aj pre investorov či podnikateľov, ktorí ju môžu považovať za menej atraktívnu či bezpečnú.
Môže sa tak stať, že si prácu nájde menej ľudí alebo že platy porastú pomalšie. A ľudia tak budú menej nakupovať a míňať v obchodoch. To všetko môže dokopy oslabiť ekonomický rast krajiny.
O koľko nie je v súčasnosti možné odhadnúť. Za prvé tri mesiace (oproti vlaňajšku) vzrástla ekonomika Francúzska o 1,4 percenta.
Obrana ekonomike nepomáha
Dosah na ekonomiku krajiny budú mať aj bezpečnostné opatrenia či peniaze určené na obranu.
Ako poukazuje Drdek, Francúzsko pôvodne chcelo zrušiť výnimočný stav v krajine k 26. júlu, ale po útoku v Nice sa prezident Francois Hollande rozhodol navrhnúť predĺženie výnimočného stavu v krajine o ďalšie tri mesiace.
„Objem verejných výdavkov je limitovaný, takže zvyšovanie výdavkov na bezpečnosť sa môže udiať len na úkor iných rozpočtových kapitol (na úkor zníženia financií pre iné typy verejných služieb), prípadne na úkor zhoršenia rozpočtového hospodárenia, teda deficitu alebo dlhu,“ vysvetľuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Už po novembrových útokoch na Paríž sľúbilo Francúzsko, že neuskutoční plánované zrušenie 7500 vojenských miest. Podľa denníka Wall Street Journal krajina tiež zvýšila na najbližšie štyri roky objem peňazí určených na boj proti terorizmu o 3,8 miliardy eur. Celkovo je tak na tento účel vyčlenených 31 miliárd eur.
Ako ďalej poukazuje Vaňo, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zvýšenie bezpečnostných opatrení, ktoré so sebou prináša dodatočné rozpočtové náklady, prispieva k verejným výdavkom, a teda aj k hospodárskemu rastu.
Bohatstvo krajiny sa však takýmto druhom verejných výdavkov nezvyšuje, keďže ide o podobnú transakciu, ako je platba za zasklenie rozbitého okna.
