BRATISLAVA. Ambícia slovenských politikov priblížiť Slovensko k znalostnej ekonomike stroskotá pri prvej diere v štátnom rozpočte. Aby Ficova vláda mala na záchranu dojníc a štrajkujúcich učiteľov, peniaze vezme dlhodobo podfinancovaným vedcom zo Slovenskej akadémie vied.
A pritom vláda Slovenskej republiky považuje za základný pilier znalostnej spoločnosti a ekonomiky výchovu, vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie, informatizáciu a digitalizáciu. Aspoň to uvádza na svojom webe.
Znalostná ekonomika pomenúva novú etapu vo vývoji spoločnosti, ktorej podstatou je trvalo udržateľný ekonomický rast založený na vedomostiach, poznatkoch a inováciách.
Za posledné roky sa Ficova vláda priblížila k znalostnej ekonomike iba pri podpore startupov. V polovici minulého roka schválila zákon, ktorý má inovatívne podnikanie odľahčiť od zbytočnej legislatívy a daňovej záťaže. Vytvorila tak lepšie podmienky na vznik a následné fungovanie startupov.
Kto si pritiahne opasok?
Problémy prvovýrobcov mlieka a štrajkujúcich učiteľov už nepociťujú len oni samotní, ale aj vedci, zdravotníci, pracovníci životného prostredia a hospodárstva.
Všetci spomenutí sa poskladajú na mimoriadnu vnútroštátnu dotáciu pre mliekarov a vyššie platy učiteľov.
Dôvod? Vláda nemá dostatok vlastných zdrojov, a tak ukrojí z rozpočtu ostatných štátnych inštitúcií.
Ministerstvo zdravotníctva musí ušetriť najviac – 1,36 milióna eur, ministerstvo hospodárstva 1,05 milióna eur a ministerstvo životného prostredia 981-tisíc eur. Vedcom zo Slovenskej akadémie vied zoberú vyše milióna eur.
„Vzhľadom na potrebu riešenia situácie na trhu s mliekom a valorizáciu miezd využilo ministerstvo financií štandardný nástroj, ktorým je viazanie prostriedkov vo všetkých rozpočtových kapitolách,“ povedala riaditeľka tlačového odboru rezortu financií Alexandra Gogová.
Na zvyšovanie miezd učiteľov treba 25,7 milióna eur a na riešenie situácie na trhu s mliekom bude potrebných 30 milióna eur. Ďalšie tri milióny pôjdu z vrecka ministerstva pôdohospodárstva.
Prvovýrobcovia mlieka tento rok okrem zaužívaných dotácií dostanú aj dve mimoriadne. Tridsaťtri miliónov vyčlení slovenská vláda a päťsto miliónov rozdá európskej dvadsaťosmičke Komisia.
„Dištancujeme sa od akýchkoľvek vyjadrení, ktoré stavajú do opozície a rozdúchavajú vášne medzi poľnohospodármi, učiteľmi, vedcami,“ uviedla Riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková. (ao)
Tri percentá z HDP na výskum
Aby tých odvážnych plánov nebolo málo, Slovensko je zapojené aj do ambiciózneho programu Európa 2020, ktorého jedným z cieľov je zvýšiť úroveň investícií do výskumu a vývoja na tri percentá hrubého domáceho produktu v horizonte štyroch rokov.
Podľa posledných čísel však prispieva Slovensko na vedu len 0,89 percenta z hrubého domáceho produktu, čo je 670 miliónov eur. Údaje pochádzajú z Eurostatu z roku 2014.
V tomto kontexte je znižovanie už aj tak nízkeho rozpočtu Slovenskej akadémie vied o milión eur na úkor prvovýrobcov mlieka zvláštne.
Slovenská akadémia vied preto žiada ministerstvo financií, aby rešpektovalo hlavnú tému slovenského predsedníctva v oblasti výskumu – hlási sa k podpore mladých výskumníkov, zvýšeniu atraktivity vedeckej kariéry a posilneniu investícií do ľudského potenciálu vo výskume a vývoji.
