SYDNEY. Výskumníci z austrálskeho Melbourne Institute radia, aby ľudia po štyridsiatke nepracovali viac ako 25 hodín týždenne. V opačnom prípade to môže ovplyvniť ich inteligenciu, píše BBC.
Príliš veľké pracovné nasadenie má zásadný vplyv na kognitívne schopnosti a znižuje IQ. No aj málo práce nemusí byť zdravé. Ak ľudia po štyridsiatke pracovali menej ako 25 hodín, obratnosť mozgu sa znižovala rovnako u oboch pohlaví.
Optimum je 25 hodín
Výskumníci sa zhodli na čísle dvadsaťpäť hodín týždenne. Pre ľudí po štyridsiatke je to optimálna doba práce, aby netrpeli ich kognitívne funkcie.
Na margo zvyšujúceho sa odchodového veku do dôchodku vedúci výskumu Colin McKenzie poznamenal, že práca môže byť dvojsečný meč.
„Práca síce môže stimulovať mozgovú aktivitu a vylepšovať naše kognitívne schopnosti aj vo vyššom veku,“ vraví McKenzie, profesor ekonomiky na univerzite v Tokiu, ale „príliš mnoho hodín v práci môže spôsobiť únavu a stres, ktoré naopak majú na kognitívne funkcie ničivý vplyv.“
Tím vedcov pracoval na vzorke šesťtisíc pracovníkov, ktorí absolvovali testy čítania, test pamäte a test vzorov.
Bádatelia potom skúmali, ako počet odpracovaných hodín ovplyvňuje každý týždeň kognitívne schopnosti daného respondenta.
Zo záverov vyplýva, že zamestnanci po štyridsiatke by mali pracovať buď na polovičný úväzok, alebo len tri dni v týždni.
Prečo od štyridsiatky?
Ďalšou otázkou je, prečo je zlomovým bodom vek štyridsať rokov. Podľa McKenzieho fluidná inteligencia – ktorá zodpovedá za to, ako dobre dokážeme spracovať informácie – klesá od dvadsiatich rokov.
Kryštalická inteligencia – čiže schopnosť uplatňovať zručnosti, znalosti a skúsenosti – začína klesať okolo tridsiatky.
McKenzie tvrdí, že okolo štyridsiatky majú zamestnanci horšie výsledky v pamäťových testoch, rozpoznávaní vzorov a v cvičení duševnej bystrosti.
