BRATISLAVA. Časť nezamestnaných si hľadá prácu len "na oko". Takéto skúsenosti má s uchádzačmi o zamestnanie personálno-poradenská spoločnosť McRoy Jobliner.
"Ide im o to, aby neboli vyradení z evidencie na úrade práce, dostávali dávky a štát za nich platil odvody. Po tom, čo zamestnanie získajú, robia všetko preto, aby ich čím skôr prepustili a mohli sa vrátiť na úrad práce," skonštatovala výkonná riaditeľka spoločnosti Jana Mesárová s tým, že väčšinou ľudia na novom mieste nevydržia dlhšie než sú tri mesiace skúšobnej doby.
Podľa personalistov dôvodom je to, že títo ľudia buď nechcú pracovať vôbec, robia načierno alebo si popri poberaní štátnych dávok privyrábajú na dohodu.
Hodí sa im, že dostanú nielen dávky, no štát za nich zaplatí aj zdravotné odvody. Ako uviedla spoločnosť McRoy Jobliner, pri niektorých pozíciách tvoria špekulanti až tretinu všetkých nezamestnaných, ktorí sa na danú pozíciu hlásia. Ide predovšetkým o menej kvalifikované robotnícke profesie v priemyselnej výrobe, stavebníctve či v logistike.
Podľa dnešných pravidiel totiž nemá spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Takisto zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je viazané na skončenie zamestnania, bez ohľadu na dôvod.
Nezamestnaný však nemôže každú prácu odmietnuť. Ak je považovaná za primeranú, čiže zohľadňuje zdravotný stav, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, jej odmietnutie môže viesť k vyradeniu uchádzača o zamestnanie z evidencie úradu práce.
V takom prípade by nezamestnaný prišiel o dávky a o odvody uhrádzané štátom. "Práve preto nezamestnaný špekulant pod hrozbou vyradenia z evidencie ponúknutú prácu prijme. Následne sa nechá prepustiť, čím vlastne povinnosť prijať adekvátne zamestnanie obíde," približuje Mesárová.
Podľa personalistov by situáciu so zamestnávaním pomohli vyriešiť legislatívne úpravy, ktoré by sťažili zotrvávanie špekulantov v evidencii úradov práce. Napríklad tým, že by sa pri zaraďovaní do evidencie bral do úvahy dôvod ukončenia predchádzajúceho pracovného pomeru a jeho trvanie.
"Riešením by bolo, ak by sa do evidencie nezaraďovali ľudia, ktorí boli opakovane prepustení z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny," približuje Mesárová. Aspoň čiastočne by sa tak obmedzil stav, kedy nezamestnaní iba zneužívajú súčasnú legislatívu, vyhýbajú sa práci alebo pracujú načierno.
