BRATISLAVA. Pokus o prevrat v Turecku nemá na EÚ výrazný priamy ekonomický vplyv. Kroky Turecka, ktoré sa zbližuje napríklad s Ruskom, však vytvárajú geopolitické riziko pre úniu. V diskusnej relácii na TABLET.TV to uviedol šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo.
Turecko je pätnásta najväčšia ekonomika na svete. Keby bola súčasťou Európy, na starom kontinente by bola na šiestom mieste. S Európskou úniou (EÚ) má od polovice 90. rokov colnú úniu.
"V minulosti smerovala na trhy únie polovica tureckých exportov. V súčasnosti je to asi tretina, pretože Turecko viac diverzifikuje svoje vývozy. EÚ preto nepocíti ekonomický vplyv pokusu o prevrat. Najväčšie je však geopolitické riziko spojené s migračnou krízou," povedal Vaňo.
Mimoriadna udalosť ako pokus o prevrat neostala bez odozvy. Podľa Vaňa náklady odhadla turecká vláda na 100 miliárd USD ( 89 miliárd EUR), pričom hrubý domáci produkt (HDP) krajiny je 800 miliárd USD (715 miliárd EUR).
Tieto náklady zodpovedajú 12 percent HDP. "Sú to najmä straty na príleve zahraničných investícií. Ako aj straty v cestovnom ruchu. Len v júli evidovali 40-percentný pokles zahraničných turistov. Cestovný ruch tvorí 11 percent HDP Turecka," vysvetlil Vaňo, ktorý dodal, že o celkovom dosahu pokusu o prevrat rozhodne ako sa zachovajú zahraniční investori, či sa pozviecha cestovný ruch a ako sa to odzrkadlí na spotrebe domácností v Turecku.
Celkovo však pokus o prevrat tureckú ekonomiku výraznejšie nepoškodil. "Reakcia devízového a dlhopisového trhu bola triezva. Turecká líra už väčšinu svojich strát vymazala. Turecko je síce výrazne závislé od zahraničných pôžičiek a v priebehu 12 mesiacov bude musieť veľkú časť svojho dlhu refinancovať. Ich náklady na pôžičky mali v minulosti 9,1 percenta. V súčasnosti majú 9,6 percenta, čo nie je nijaká katastrofa," dodal Vaňo.
